Kedy a prečo ste sa rozhodli, že budete baletkou?
Bolo to rozhodnutie mojich rodičov, pretože balet sa študuje od deviatich rokov a dieťa v tomto veku nie je ešte schopné rozhodovať o svojom budúcom povolaní. Od štyroch rokoch som tancovala v ľudovej škole umenia. Dá sa povedať, že z koníčka sa stalo povolanie.

Čo všetko ste museli zvládnuť, kým sa z malého dievčatka stala sólistka baletu SND?
V deviatich rokoch som odišla z domu na internát do Bratislavy a študovala na osemročnom konzervatóriu. Po skončení školy som prijala dvojročný angažmán v Prahe a potom som sa vrátila do Bratislavy. Tu som začínala ako zborová tanečnica, po dvoch rokoch prišli prvé menšie sóla, potom väčšie sóla a nakoniec sa mi podarilo získať sólovú zmluvu.

Ako vplýva na deväťročné dieťa odtrhnutie od rodiny?
Myslím, že je to najťažšie, čo môže dieťa zažiť. V tomto veku je ešte absolútne závislé na rodičoch a potrebuje hlavne materinskú lásku. Pri ťažkom rozvrhu na tanečnom konzervatóriu, bolo pre bratislavské deti veľkou výhodou prísť večer domov a nájsť rodinnú pohodu a harmóniu. Na internáte vychovávateľky nemali šancu nahradiť nám mamy, pretože nás bolo veľa a každé dieťa potrebuje a vyžaduje niečo iné. Bolo to veľmi ťažké. Myslím, že by som svoje dieťa na internát v deviatich rokoch nedala. Na druhej strane, však nebola iná možnosť, pretože je to jediné tanečné konzervatórium na Slovensku.

Je umenie baletu mučením?
Balet je drina. Konzervatóriu však predchádzajú talentové skúšky, cez ktoré by sa mali dostať len deti, ktoré majú talent a danosti na balet. Pre dieťa, ktoré tie danosti nemá, je balet veľkým mučením. Čím väčší cieľ, tým väčšie obete. Kto nemá vnútornú silu a lásku k tomu, čo robí, nevydrží.

Každý človek potrebuje určité zázemie, ktoré ho drží v ťažkých chvíľach nad vodou. Kto bol a je pre vás tým zázemím?
Bola ním samozrejme rodina, hoci bola ďaleko. Raz za dva týždne sme chodili domov. Pretože sme však mali vyučovanie aj v sobotu, domov sme prišli v sobotu o druhej a v nedeľu o druhej sme sa zasa vracali naspäť. Dva mesiace prázdnin potom vynahradzovali celý rok. Dnes je mojim zázemím môj priateľ a samozrejme naďalej zostáva na prvom mieste rodina. Viera v Boha mi veľmi pomáha zvládnuť ťažké zamestnanie a rôzne iné problémy, ktoré do môjho života zasahujú.

Čo vám dáva najväčší pocit šťastia?
Šťastie je pre mňa relatívny pojem, úplné šťastie je málokedy. Pociťujem to tak, že po chvíľach šťastia príde niečo ťažké. Vždy je to vyvážené. Absolútnym šťastím je pre mňa zdravie. Moje a celej rodiny. Ak by som nemala zdravie, nemohla by som ani tancovať.

Aká bola vaša cesta k viere?
Od malička som bola vychovávaná v katolíckej rodine, pravidelne som navštevovala kostol. Na rozdiel od iných detí, ktoré sa po odchode z domu od Boha dištancujú, v mojom prípade to bolo naopak. Keď som sa postavila na vlastné nohy, bola som v Prahe sama a nemala som priateľov ani známych. Rodina bola ďaleko a tak som oporu nachádzala v kostole, kde získavam veľkú silu a energiu, aby som prežila ťažké chvíle. Tam som našla ten pravý pokoj a oddych. Odvtedy prežívam ten pocit silnejšie a stále to rastie. To je moja cesta, ktorou hľadám Boha.

S akou rolou ste sa najviac stotožnili?
To sa nedá povedať. Každá rola mi vždy prinesie niečo nové a na každú rolu sa pripravujem úplne inak. Choreograf ma najprv zoznámi s krokmi, povie mi, čo predstavujem, a ja sa snažím dať do stvárňovanej postavy to, čo cítim. On ma potom usmerní, či je to správne alebo nie a podľa toho ďalej postupujeme. Je to veľmi ťažké a konečné hodnotenie ostáva na divákovi.

Mávate trému? Ak áno, ako proti nej bojujete?
Pred každým predstavením mám zdravú trému. Odpadá pri prvých krokoch na javisku, keď sa sústreďujem na výkon.

Ako baletka si musíte udržiavať štíhlu postavu. Podriaďujete tomu stravu?
V našom povolaní je veľkým rizikom nejesť. Balet je veľká drina. Spálime pri ňom množstvo energie a keď ešte držíme diétu je tam veľké riziko že človek odpadne a zraní sa. Snažím sa rozumne stravovať, ale nijaké špeciálne jedlá. Ak vidím, že pribudne nejaké to kilo dávam si týždennú diétu.

Ako najradšej relaxujete?
Veľmi rada si cez obed pospím, čítam knihy a keď mám cez víkend voľno idem domov, do Žiliny, kde absolútne zrelaxujem. Kedysi som leto využívala na oddych, teraz celé leto pracujem v balete vo Viedni.

Čo pre vás znamená, že ste sólistkou SND? Je ťažké udržať si toto postavenie?
Je to pre mňa zadosťučinenie za ťažkú prácu, ale zároveň ma to zaväzuje neuspokojiť sa, ale pracovať na sebe ešte viac, pretože ako môže ísť výkonnosť rapídne hore, tak môže i klesnúť.

Keby ste sa ešte raz narodili, stali by ste baletkou?
Práca baletky ma baví a mám ju veľmi rada, mám obrovskú radosť, hlavne keď dotancujem a vidím, že ľudia pochopili, čo ste im chceli ukázať a sú šťastní. Balet je veľmi ťažký, herci rozprávajú, ale my im musíme všetko predať svojou dušou, svojim pohybom.