„Nie je dobre byť človeku samému.“(Gn 2, 18)
O tejto pravde sa presviedčame každodenne. Stretávame sa s inými ľuďmi a vytvárame medzi sebou vzťahy. Zdravo rozmýšľajúci ľudia v našom kultúrnom kontexte uznávajú rovnocennosť muža a ženy. Uvedomujú si však i rozdielnosť medzi oboma pohlaviami.

Žena má niečo, čo nemá muž, muž dopĺňa to, čo chýba žene. Akoby sme kompletnosť, plnosť bytia prežívali najintenzívnejšie v partnerskom vzťahu muža a ženy. Či si to priznáme alebo nie, túžime po niekom, s kým by sme mohli vytvoriť tú tajomnú jednotu. V partnerskom vzťahu prijímame i odovzdávame. Nie hocičo, ale naše pravé ja. Nielen čiastočne, ale úplne. Ide o vzťah, v ktorom nehovoríme o mužovom ja a ženinom ja, ale o spoločnom my. Predpokladom takéhoto zjednotenia je, že si nájdeme vhodného partnera.

Čas „chodenia“ je časom vzájomného spoznávania. Všímame si záujmy, povahu, hodnoty, životný štýl toho druhého. Chceme byť spolu, lebo sa máme radi a je nám spolu dobre. Nevieme presne vysvetliť, prečo je to tak a nie je to ani také podstatné. Lásku nepotrebujeme zdôvodňovať. Robí nám radosť, ak ju môžeme prejaviť a ak nám ju prejaví náš partner. Máme dušu i telo a tak chceme lásku prejaviť aj fyzicky. Diskutovanou témou je, či dosiahnutie fyzického spojenia, fyzickej jednoty, je niečím, čo je vymedzené len pre stav manželský alebo je prirodzeným pokračovaním predmanželského vzťahu.

Predmanželská čistota, zdržanlivosť, nemá zmysel pre toho, kto vníma manželstvo len ako formalitu, ako záležitosť „na papieri“. Teda je to opäť otázka hodnôt a tiež toho, s akou podobou manželstva a rodiny sa človek stretol. Ak veľa mladých ľudí nepozná správne manželstvá, ktoré by ich povzbudili svojím príkladom, ak je také vysoké percento mladých z rozvrátených rodín alebo z rodín, ktoré sa ako rodiny tvária, ale vnútorné vzťahy skrachovali, potom sa skutočne niet čo čudovať, že manželstvu a hodnote rodiny neveria. Stojí pred nami veľká úloha. Pokúsiť sa opätovne nájsť pravú hĺbku manželstva a s ním súvisiacej rodiny. Pokúsiť sa nevidieť len to zlé. Jeden padajúci strom narobí viac hluku ako celý les okolostojacich.

Fyzické spojenie nemá byť len užívaním toho druhého, ale vzájomným dávaním. Postoj k sebadarúvaniu pramení zo sebaúcty. Je prejavom toho, že prijímam toho druhého bezvýhradne a zároveň prejavom maximálnej dôvery (najmä u ženy). Bezvýhradné prijatie zahŕňa aj prijatie plodnosti partnera.

Pokiaľ začnú páry fyzicky spolunažívať pred manželstvom, mnohé sa k sebe pripútajú len na tomto fyzickom základe. To im zabraňuje v celkovom spoznávaní toho druhého, a tak sa formujú dvojice, ktoré sa k sebe nehodia. Nepocítia pravé zjednotenie, lebo sa nezjednotili úplne. Nie sú skutočne šťastné, lebo nevedia urobiť plne šťastným toho druhého. Neskôr sa buď rozchádzajú, alebo sa jeden usiluje vyhovieť predstavám druhého zo strachu pred tým, že by ich mohol opustiť partner, na ktorého sa naviazali a bez ktorého si nevedia predstaviť svoj život.

Ďalej fyzickým vzťahom, ktorého cieľom bolo len klamlivé darúvanie sa, „dôkaz lásky“, bez prijatia plodnosti druhého (spravíme to tak, aby si neotehotnela) dochádza k tomu, že dievča sa viac pripútava ku chlapcovi, pričom ona sa pre neho stáva menej príťažlivou, lebo spoznal aj jej posledné tajomstvo. Je to psychologická zákonitosť, prameniaca z rozdielnosti muža a ženy. Pokiaľ sa toto tajomstvo odkrýva na začiatku manželstva, je silným zážitkom pre oboch. Prijatím manželstva sa ľudia zaväzujú starať sa o seba za každých okolností. Manželský sľub nie je len „odriekanou formulkou“, ale ozajstným sľubom. Ak si pred telesným odovzdaním pred manželstvom uvedomujem, že môj partner mi po ňom môže povedať, že sa mu „to“ nepáčilo, že sa asi k sebe nehodíme a že je koniec, ako môžem akt telesného spojenia prežiť naplno?

Stále prežívajú fámy o tom, že sa k sebe môžu ľudia fyzicky „nehodiť“, a preto si treba pohlavný styk vyskúšať už pred manželstvom. Aj v tejto oblasti sa je čomu učiť. Pri prvom styku ešte nemáme takú „zručnosť“. Niektoré páry na základe toho vyvodzujú, že sa k sebe nehodia a rozchádzajú sa. Okrem toho sa u dievčaťa objavuje aj strach z neželaného tehotenstva, čo jej často bráni uvoľniť sa. V manželstve majú ľudia celý život na to, aby sa lepšie poznávali aj po stránke fyzickej a zdokonaľovali sa vo svojich telesných prejavoch lásky. Pritom nemusia mať strach z toho, že ak nebudú hneď dokonalí, partner ich opustí.

Jedným z predpokladov pekných, hlbokých vzťahov (a osobitne to platí o vzťahu manželskom) je vernosť. Myslíte si, že sú reálne predpoklady, že manželský partner bude verný, ak nevydržal prežívať predmanželský vzťah čisto alebo ak dokonca striedal partnerov (pričom šlo o uspokojovanie telesných túžob, nie o hľadanie povahovo vhodného partnera)? Isteže nie je vždy ľahké v správnej miere a opatrne dávkovať telesné prejavy lásky. Lenže tu nejde o násilné potláčanie niečoho prirodzeného v človeku. Pohlavný pud, ktorý sa hlási o slovo, nie je nenormálny a nemorálny. Pred manželstvom ide o pretransformovanie, istú sublimáciu pohlavnej energie na energiu inej povahy. Aj to je prejav lásky, ak sa viem z úcty k druhému ovládať. Ak sa nenechám absolútne determinovať sexualitou. Ja som predsa pánom svojho tela a nie ono je mojím pánom. Je mojou súčasťou, nad ktorou ak chcem, mám kontrolu. Láska je trpezlivá a vynaliezavá.

Anketa
Čo si myslíš o sexuálnom spolužití dvoch ľudí pred manželstvom? Súhlasíš s ním, alebo si proti?

Robo, 24 rokov
Myslím si, že sexuálny vzťah je taký zásah do intimity človeka, ktorý si vyžaduje od partnerov, aby k nemu došlo po určitom spoločnom dozretí. Znakom toho dozretia je aj vedome „áno“ dané pri sobáši.

Karol, 23 rokov
Myslím, že pre každého, kto chce žiť skutočný život viery je odpoveď na otázku jasná. Je lepšie začať so sexuálnym životom až v manželstve a pred manželstvom sa lepšie spoznávať po iných stránkach, pretože sex je silnou zbraňou, ktorá môže ovplyvniť vzťah a zaviesť ho inde, ako by mal ísť. Sex by mali praktizovať až po dokonalom citovom, nie fyzickom spoznaní sa.

Jano, 36 rokov, ženatý
Nepociťoval som potrebu, ani som ho nepraktizoval. Je to výsostne individuálna vec oboch partnerov ako sa dohodnú. Nie som za, ani proti. Ak môžem odporučiť: O nič skutočne neprídete. Sex je krásny, ale len s partnerom, s ktorým to myslím vážne a keď vážne, tak na celý život.

Andrea, 30 rokov
Som proti sexuálnemu spolužitiu pred manželstvom. Láska v predmanželskom vzťahu musí byť čistá, naplňuje a posilňuje vzťah. Zdržanlivosť je potrebná aj v manželstve. Manželia by mali žiť podľa kresťanských zásad. Manželia si musia uvážiť, koľko detí sú schopní vychovať a uživiť. K tomu im pomôže bilingsová metóda.

Denisa, 22 rokov
Tento problém si majú dvojice vyriešiť sami. Záleží na ich dôvere navzájom. Niekedy to však narobí viac zla ako prinesie radosti.

Mariana, 22 rokov
Myslím, že dvaja ľudia by mali spolu začať sexuálne žiť až keď sú si istí, že ostanú spolu. To, že spolu ostanú je isté až vtedy, keď sa zosobášia. Dovtedy ma každý právo odísť z toho vzťahu a ak už predtým spolu spávali, môže ich to poznačiť.