Ahojte!Zvláštne, ako môže každé obdobie v roku znamenať aj pre približne rovnaké skupiny ľudí čosi úplne iné. Ak práve teraz v nejakom tureckom časopise pre mladých niektorý vysokoškolák číta po-prázdninový úvodník, stavím sa, že sa mu v ňom pripomenú tisícky jeho možných priateľov či spolužiakov, čo zahynuli pri nedávnom zemetrasení. V Amerike možno takéto časopisy spomínajú kamarátov, ktorí kvôli vyčíňaniu veterných búrok stratili svoje domovy, v Kosove či vo východnom Timore pravdepodobne na vydávanie mládežníckych časopisov vôbec nemajú čas, ani prostriedky.
U nás, na Slovensku, sa počas tohtoročného leta okrem už tradičného politického vrenia, prešľapov a zhoršených ekonomických podmienok nič závažné nestalo. Rozhovory o prázdninách pred prvými prednáškami na univerzitách svedčia o tom, že sme sa ani tentoraz vo svete nestratili: zahraničné brigády, au-pair pobyty či cestovanie stopom po Európe...to všetko nám už dávno nie je cudzie. Hlavné je vybrať si, zariadiť si, vyraziť, a potom už len dúfať, že sa naše netrpezlivé a energiou nabité ja vybúri.
Vtip je však v tom, že samotné sedem míľové túlavé topánky, sedem násobne zlepšená angličtina či sedemdesiatkrát ťažšia peňaženka takej náročnici ako je ľudská duša ani zďaleka nestačia. A my akoby sme cestovali až do tej diaľky, aby sme si uvedomili, že to naše duchovné ťažisko buď je alebo nie je. Že naša vnútorná spokojnosť nemení svoju intenzitu podľa toho, či sme doma vo svojej izbe alebo v parížskom hoteli. Že pokoj vyvierajúci z dôvery Najvernejšiemu môže byť rovnaký u tureckého študenta v troskách svojho mesta ako u slovenského vysokoškoláka, hľadajúceho čo najlacnejší privát.
Asi najlepší spôsob, ako si takýto duševný základ vybudovať, je modlitba - a práve ona je témou tohto čísla Nových dimenzií. Ďalej v ňom nájdete rozhovor s autorom Modlitbičiek Milanom Rúfusom i s baletkou Líviou Hyllovou..., vyznanie Jeana Vaniera o mieste postihnutých v Cirkvi, odpovede Pavla Hudáka na čitateľské otázky o partnerských vzťahoch či množstvo reportáží z letných akcií.
Dúfame, že si s nami leto radi pripomeniete, a že si z neho niečo na zohriatie srdca odložíte aj na prichádzajúcu zimu...
Lucia