Zivot na zamku
Na ceste medzi Topozcanmi a Piestanmi v jednom peknom udoli sa nachadza dedina Radosina. Tuto dedinu preslavilo sice Radosinske naivne divadlo, ale momentalne sa tam nachadza spolocenstvo, ktore zaujalo viac, hlavne kvoli tomu, ze ho vytvaraju mladi zudia. V roku 1993 sa v Nitre stretli Branko Tupy a lazarista Rudolf Priedhorsky. Pater Rudolf mal skusenosti z pastoracie, ze mladi, ktori po dosiahnuti 18 roku odchadzaju z detskych domovov a podobnych institucii, nemaju kam ist. Mnohi si sice zabezpecia buducnost, ale mnohi sa dostavaju do azylovych domov, alebo ostavaju na ulici. Odtiaz je uz na skok do vazenia. Dospeli k presvedceniu, ze tymto zudom by bolo treba pomoct. Preto zalozili spolu Komunitu Krazovnej Pokoja. Clenmi komunity sa stali laici, ktori sa rozhodli pre sluzbu lasky. Jej spiritualita vychadza zo zivota sv. Vincenta de Paul. Patronmi su aj sv. Jan Bosco a sv. Terezka Jeziskova. Otec kardinal Korec komunitu schvalil a daroval jej kastiez s pozemkami v Radosinej. Postupne sa k nim pridali dalsi a pustili sa do prace. Zacali obchadzat detske domovy a snazili sa zachytit chovancov, ktori prave z domovov odchadzaju. Po nastahovani sa do Radosinej, zacali obnovovat kastiez. Neskor obrabali pozemky v jeho okoli a zalozili mensie hospodarstvo. Postupne k nim prichadzali dalsi a v sucasnosti v kastieli zije okolo 20 chovancov. Su medzi nimi taki, ktori toho prezili vezmi veza. Byvali bezdomovci, zavisli na alkohole,… Po skonceni rekonstrukcie by v kastieli malo byvat 25 chovancov a 10 clenov komunity. V buducnostikomunita planuje zriadit podobne zariadenia v kazdej dieceze Slovenska.
Chlapci sa sem mozu dostat roznymi sposobmi. Prvym sposobom je, ze sa
ozvu komunite vychovavatelia z detskych domovov, alebo zo skol a odporucia im
niektorych chovancov. Dalsia mozna cesta dostat sa do opatery spolocenstva je, ze
samotny chlapec vyhzada clena a poziada o prijatie. Po prijati sa musi
prisposobit urcitym pravidlam zivota v spolocenstve, ale kedykozvek ho moze
opustit. Nie je clenom komunity. Podieza sa na jej rodinnom zivote. Musi sa
zucastnovat na spolocnych modlitbach, ruzenci, sv. omsi a praci. Svojou pracou
si zaraba na stravu a ubytovanie no i na svoju buducnost. Cast prostriedkov, ktore
si zarobi ide na stavebne sporenie, ktore po opusteni kastieza moze vyuzit.
Treba vsak pripomenut, ze tito mladi zudia su casto mentalne naruseni,
neschopni zivota v nasej „dzungli“ 20. storocia. Mnohi prezili v detstve
traumu, ktora v nich zanechala stopy. Ini si po rokoch stravenych v detskom domove
nedokazali ani natriet chlieb, ci postarat sa o svoju bielizen. Dalo by sa povedat,
ze Radosina je miesto „dalsej sance“ na vstup do zivota. Akoby volala: „Ak
hzadas pokoj, lasku a priatezov prid k nam! Dame ti sancu. Ak chces, ostan pri
nas, alebo si tu na chvizu oddychni, nacerpaj silu pre zivot a potom posilneny
zaklop na dvere zivota, ze sa hlasis o svoje miesto.“ Tu sa mladi snazia pomoct opustenym rovesnikom. Mnohokrat vsak narazaju na tazko riesitezne problemy. Najvacsim z nich su financie. Pomaha im ho riesit Krajsky urad v Nitre, Biskupsky urad Nitra a niektori sponzori. Nieco ziskavaju aj z vlastnych poli, ktore obrabaju. Stale vsak financie chybaju. Co dodat na zaver? Je dost zarazajuce, ze organizacie, zamerane na vychovu, sa venuju mladym len do isteho veku. Co potom? Dokaze sa mlady clovek presadit v zivote? Ti, ktori maju silne rodinne zazemie to dokazu zahsie. Avsak ti, ktori sa v minulosti nestretli s laskou a pochopenim, su toho sotva schopni. Pre nich bude druhym domovom ulica, krcma...
|