V sucasnosti akoby sa na Slovensku stracal u mladych zudi pojem spolupatricnosti a pomoci. Kazdy (cest vynimkam) sa snazi ist za vlastnymi ciezmi a zabuda na inych. A problemom je aj pomoc niekomu inemu. Este tak niekomu blizkemu. Ale pomoct cudzim to uz je priveza. A co pomoc tym, ktori sa nedokazu spociatku postavit na vlastne nohy? Na Slovensku uz existuje viacero projektov zameranych tymto smerom. Posobia tu sestry Matky Terezy, ktore su zamerane hlavne pre dievcata, ale aj starsich zudi, rozne azylove domy, prejavuje sa uz aj cinnost Slovenskej katolickej charity. Ale vsetky tieto projekty akoby zabudali na mladych.

Na ceste medzi Topozcanmi a Piestanmi v jednom peknom udoli sa nachadza dedina Radosina. Tuto dedinu preslavilo sice Radosinske naivne divadlo, ale momentalne sa tam nachadza spolocenstvo, ktore zaujalo viac, hlavne kvoli tomu, ze ho vytvaraju mladi zudia.

V roku 1993 sa v Nitre stretli Branko Tupy a lazarista Rudolf Priedhorsky. Pater Rudolf mal skusenosti z pastoracie, ze mladi, ktori po dosiahnuti 18 roku odchadzaju z detskych domovov a podobnych institucii, nemaju kam ist. Mnohi si sice zabezpecia buducnost, ale mnohi sa dostavaju do azylovych domov, alebo ostavaju na ulici. Odtiaz je uz na skok do vazenia. Dospeli k presvedceniu, ze tymto zudom by bolo treba pomoct. Preto zalozili spolu Komunitu Krazovnej Pokoja. Clenmi komunity sa stali laici, ktori sa rozhodli pre sluzbu lasky. Jej spiritualita vychadza zo zivota sv. Vincenta de Paul. Patronmi su aj sv. Jan Bosco a sv. Terezka Jeziskova. Otec kardinal Korec komunitu schvalil a daroval jej kastiez s pozemkami v Radosinej. Postupne sa k nim pridali dalsi a pustili sa do prace. Zacali obchadzat detske domovy a snazili sa zachytit chovancov, ktori prave z domovov odchadzaju. Po nastahovani sa do Radosinej, zacali obnovovat kastiez. Neskor obrabali pozemky v jeho okoli a zalozili mensie hospodarstvo. Postupne k nim prichadzali dalsi a v sucasnosti v kastieli zije okolo 20 chovancov. Su medzi nimi taki, ktori toho prezili vezmi veza. Byvali bezdomovci, zavisli na alkohole,… Po skonceni rekonstrukcie by v kastieli malo byvat 25 chovancov a 10 clenov komunity. V buducnostikomunita planuje zriadit podobne zariadenia v kazdej dieceze Slovenska.

Zivot v kastieli sa zacina rano o siestej. Pravda len pre clenov komunity, ktori maju spolocne modlitby. Ostatni vstavaju o siedmej. Po modlitbach a ranajkach sa zacina pracovny den. Prace je naozaj dost. Na poli, pri obnove kastieza, v kuchyni… Pracuju az do 15:30. Potom maju vozno, ktore vyuziva kazdy po svojom. Spolu navstevuju plavaren, pomahaju zudom v dedine, ale sa aj zabavaju ako ini mladi zudia. Jednoducho ziju si ako v jednej vezkej rodine. To je aj ciezom komunity. Dalsimi ciezmi je vychova k zodpovednosti a k laske.

Chlapci sa sem mozu dostat roznymi sposobmi. Prvym sposobom je, ze sa ozvu komunite vychovavatelia z detskych domovov, alebo zo skol a odporucia im niektorych chovancov. Dalsia mozna cesta dostat sa do opatery spolocenstva je, ze samotny chlapec vyhzada clena a poziada o prijatie. Po prijati sa musi prisposobit urcitym pravidlam zivota v spolocenstve, ale kedykozvek ho moze opustit. Nie je clenom komunity. Podieza sa na jej rodinnom zivote. Musi sa zucastnovat na spolocnych modlitbach, ruzenci, sv. omsi a praci. Svojou pracou si zaraba na stravu a ubytovanie no i na svoju buducnost. Cast prostriedkov, ktore si zarobi ide na stavebne sporenie, ktore po opusteni kastieza moze vyuzit. Treba vsak pripomenut, ze tito mladi zudia su casto mentalne naruseni, neschopni zivota v nasej „dzungli“ 20. storocia. Mnohi prezili v detstve traumu, ktora v nich zanechala stopy. Ini si po rokoch stravenych v detskom domove nedokazali ani natriet chlieb, ci postarat sa o svoju bielizen. Dalo by sa povedat, ze Radosina je miesto „dalsej sance“ na vstup do zivota. Akoby volala: „Ak hzadas pokoj, lasku a priatezov prid k nam! Dame ti sancu. Ak chces, ostan pri nas, alebo si tu na chvizu oddychni, nacerpaj silu pre zivot a potom posilneny zaklop na dvere zivota, ze sa hlasis o svoje miesto.“

Tu sa mladi snazia pomoct opustenym rovesnikom. Mnohokrat vsak narazaju na tazko riesitezne problemy. Najvacsim z nich su financie. Pomaha im ho riesit Krajsky urad v Nitre, Biskupsky urad Nitra a niektori sponzori. Nieco ziskavaju aj z vlastnych poli, ktore obrabaju. Stale vsak financie chybaju.

Co dodat na zaver? Je dost zarazajuce, ze organizacie, zamerane na vychovu, sa venuju mladym len do isteho veku. Co potom? Dokaze sa mlady clovek presadit v zivote? Ti, ktori maju silne rodinne zazemie to dokazu zahsie. Avsak ti, ktori sa v minulosti nestretli s laskou a pochopenim, su toho sotva schopni. Pre nich bude druhym domovom ulica, krcma...

Peter Pasut

hfoto: Martina Fabianova