Na prvy pohzad a s davkou zjednodusenia mozeme povedat, ze zijeme v egoistickom svete. Ved dnes nas na nasej modrej planete zije takmer 6miliard. Hoci vedecko technicky pokrok priniesol mnoho dobreho, a napriek tomu, ze dokazeme vyrobit dost potravin pre vsetkych, vysledok je katastrofalny. Stvrtina populacie doverne pozna hlad a tri stvrtiny ziju v chudobe. Europa, Severna Amerika a Australia ziju v az privezkom nadbytku a bohatstve. Ide o kontinenty tzv. euroatlantickej, alebo inak krestanskej civilizacie. Skutocne krestanskej?! Nepripominaju bohateho mladika z evanjelioveho podobenstva, na ktoreho Kristus pozrel z laskou, ale ten na jeho slova: „Chod, rozdaj vsetko, co mas a vrat sa ku mne” iba smutne zvesil hlavu, odisiel a uz sa nevratil. Mal totiz vezky majetok. A ako to vyzera vnutri tejto civilizacie? Ake miesto v nej maju slabi, bezbranni, opusteni, chori, stari, ci deti? Odpovedou su potraty, eutanazia, starobince, detske „domovy”. Zda sa, ze casy, ked Jezis chodil po Palestine a liecil chorych, kriesil mrtvych, sytil hladne zastupy, ci zehnal deti su uz akosi zabudnute. A tradicie prvych krestanov, ktori mali spolocny majetok, aby sa z neho starali prave o chorych a biednych sme tiez zrejme bez hlbsej ujmy na nasich majetkoch „prezili”. Tradicne krestanske mnohopocetne rodiny, kde dieta bolo s radostou prijimanym darom, nahradil model jedno az dvojdetnej a casto neuplnej rodiny(?). Stari a chori su vytlacani do ustrania, lebo nezodpovedaju dnesnym idealom pekneho, mladeho, silneho a bohateho cloveka, vytvoreneho TV serialmi a filmami. O smrti sa zo strachu a pokrytectva nehovori vobec.

Co od krestanov caka svet?

Zvlastna otazka, najma ked si uvedomime vezmi neprajny az nepriatezsky postoj dnesnej laicizovanej spolocnosti. Ale ked si pozrieme vyskumy verejnej mienky, zistime, ze takmer 80% respondentov (prevazne neveriacich) si mysli, ze Cirkev ma svoje miesto najma v charitativnej oblasti: v nemocniciach, pri pomoci socialne slabym, ci chudobnym. Isteze poslanie Cirkvi je trochu ine. Ale je pozoruhodne, aku hlboku pecat muselo vtlacit do vedomia celej nasej civilizacie 2 000 rocne charitativne dielo krestanov, ked aj vacsina neveriacich povazuje posobenie krestanov v tejto sfere za nevyhnutne. Jednoducho obetava laska (z gr. charis) je aj v dnesnom svete nasou najcennejsou devizou.

Vyzva pre mladych

Dokazu sa vobec este mladi zudia nadchnut pre sluzbu bliznemu? Dnes, ked sa im ponukaju uplne ine „lakadla“? Odpoved je naozaj prekvapujuca. „Dobrodruzstvo“ Kristovej lasky a obety je pre mnohych pritazlive aj dnes. Ci uz je to komunita sv. Egidia vo vezkej zapadoeuropskej metropole Rime, alebo dva instituty v malych slovenskych dedinkach Zakovce a Radosina. Charizma lasky nema hranic. A to, co sprevadza zivot a cinnost tychto komunit, je neraz vezkym dokazom toho, ze divy a zazraky sa deju aj dnes. Kazdopadne su vsetky tri priklady vezkou vyzvou pre mladych zudi. Vyzvou k pomoci, solidarite, a najma laske. Tieto hodnoty su blizke vacsine mladych bez rozdielu vyznania. Da sa za ne „bojovat“ roznymi pochodmi z anti- heslami, rozbijanim vykladov, bitkami s policajtmi, excentrickym vzhzadom, ci nausnicou v uchu. Ini davaju prednost sluzbe biednym. Kristus je aktualnou ponukou pre kazdeho. Preto aj vsetky spominane diela su otvorene nielen pre novinarov, ale pre kazdeho. Teda nezabudni, ked pojdes okolo, nevahaj a zastav sa! Radi ta prijmu, pohostia a vsetko ukazu. Aj ty budes moct precitit ten uzasny zazitok rozdavania sa. Mozno bude vyzvou prave pre teba.

Roman Tarina