...Mons. Vaclava Maleho, pomocneho biskupa Prazskej arcidiecezy

Otec biskup, Vas zivotny pribeh je dost dramaticky. Najprv knaz, potom robotnik, akter podzemnej Cirkvi, politicky disident, tribun revolucnych dni, opat knaz a teraz pre zmenu biskup. Co Vam pomaha zostat sam sebou na tejto zivotnej hupacke?

Predovsetkym je to moja viera. Nikdy som neodvodzoval svoj zivot od funkcii a sluzieb, ktorymi som bol poverovany, ale predovsetkym zo zivej viery. Ved akonahle sa clovek zacne iba schovavat za svoju funkciu a za svoje postavenie, tak je s nim koniec. Ja chcem len jednoducho naplnat krestanstvo, chcem byt dobrym krestanom, a potom mozem byt aj dobrym biskupom.

Niekozko rokov ste boli v redakcnej rade casopisu AD, urceneho mladym veriacim v Cechach. Prezili ste s nim zaciatky, detske choroby, rozkvet, ale aj jeho sucasne problemy. Co by ste na zaklade tejto svojej skusenosti mohli odporucit Novym Dimenziam?

Je treba predovsetkym pravdivo pomenovat vsetky problemy, ktorymi ziju mladi zudia. Je to niekedy neprijemne, casto sa pri tom objavi veza zmatkov, obcas aj nejaka chyba. Ale nebojte sa toho. Je vzdy lepsie, ked mladi zudia najdu informacie o otazkach, ktore ich palia, na strankach krestanskeho casopisu, nez aby si hzadali informacie niekde inde. A hoci sa nie vzdy podari vystihnut nejaku reportaz, alebo clanok, aj napriek tomu by malo cirkevne vedenie zostat vezkoryse. Malo by mat na zreteli predovsetkym to dobro, aby mladez vobec niekde dostala informacie, ktore sa vezmi podstatne dotykaju ich zivota, hodnot a postojov.

Napriek tomu, ze je ceska spolocnost v podstate ateisticka, vo vsetkych doterajsich pravicovych vladach bolo vzdy dost katolikov, mnohi dobre znami z disentu (Benda, Kroupa, Pithart, Tigrid, Uhde). Zda sa, ze ceska Cirkev sa dokazala lepsie pripravit na casy demokracie ako slovenska. Aky mate recept na pripravu kvalitnych veriacich zudi do politiky?

Nepoznam na to recept. Ale mam k tomu vaznu pripomienku. Pravdou totiz je, ze hoci tie minule vlady boli vladami, kde bolo pomerne dost katolickych ministrov, tak doteraz nie je v Ceskej republike vyrieseny vztah Cirkvi a statu. Takze aj ked vacsina z nich su zudia dobri a cestni, bohuziaz nenasli v sebe tozko sily a odvahy, aby doraznejsie upozornovali na tuto otazku. Takze s tou pripravou na politiku to nie je tak dobre, ako sa to zda pri pohzade zvonka.

pripravil Roman Tarina

 ...P. Alberta van Heckeho SDB, regionalneho radcu pre Vychodnu Europu

Co hovorite na fakt, ze na Feste v Ziline sa zislo takmer 5 000 mladych zudi, co fakticky znamena, ze tu bol kazdy tisici obcan nasej krajiny?

Je to vezmi veza. No nie je podstatna kvantita, ale kvalita pritomnosti. Mladi mozu vyzarovat energiu evanjelia. To je sila. Tuto silu a energiu evanjelia chceme vyzarovat a komunikovat ako salezianska rodina aj my.

Pochadzate zo zapadnej Europy, no zodpovedate za postkomunisticke krajiny Vychodnej Europy. Ako by ste porovnali tieto dve spirtuality?

Tazko mozno porovnavat. Situacia je v oboch castiach Europy dost rozdielna. Na Zapade je vezmi zlozita situacia pri ohlasovani evanjelia. Tu u vas sa este dycha cisty vzduch, ktory dovozuje rozpravat otvorene o evanjeliu. Verim, ze to, co sme my dnes prezivali tu v Ziline, mozeme prezivat aj s mladymi na Zapade. Su potrebne vhodne ponuky z nasej – salezianskej strany. Takou ponukou je prave preventivny system don Bosca, ktory sa da inplantovat do kazdej kultury, teda nielen do Vychodnej, ci Zapadnej Europy. Ba prave dnes sa zda dolezitejsim, ako kedykozvek predtym. Tato pastoralna ponuka preventivneho systemu dnes funguje v Rusku, v Afrike, prakticky v ktorejkozvek casti sveta.

Vo vasom prihovore k mladym ste zdoraznili ako odkaz don Bosca najma dve vlastnosti: radost a solidaritu. Ako by ste to rozmenili na drobne?

Radost sa vzdy rodi, ked darujes seba sameho. Milovat zadarmo. Bez toho, aby si nieco ocakaval, alebo pytal. A toto je vlastne cast evanjelia. Aj don Bosco to prebral prave odtiaz. Ako kazdy svaty aj on sam je nove vydanie evanjelia. Ak naozaj tento dar seba sameho je dany zdarma, potom prinasa radost. Solidarita? Evanjelium nas v dnesnej situacii uplne jasne vyzyva k prezivaniu solidarnosti. Evanjelium nas vyzyva, aby sme v kazdej krajine videli skutocnu situaciu. A nas salezianov vyzyva, aby sme si vsimali predovsetkym situaciu mladych: z coho ziju, ako ziju aj v zmysle materialnom, ci ekonomickom. Ved musime vediet, co potrebuju. Myslim, ze nikto z mladych nemoze rast v zivote bez radosti a solidarity. Toto su dva zakladne stlpy pre zudsky a krestansky rast. Prave toto posolstvo radosti a solidarity mozu mladi z tohto stretnutia roznasat dalej. Dufam, ze sa im to podari.

pripravil Roman Tarina a Jozef Gerber