Lux neznamena len latinsky vyraz pre svetlo, je to tiez meno katolickeho televizneho studia na Slovensku. O jeho TV programoch, ale aj dalsich aktivitach, o radostiach a tiez o problemoch, o tom, ako to vsetko vzniklo a kam to cele smeruje, sme sa porozpravali s jednym zo zakladatezov a kzucovych osobnosti LUX-u s P. Jurajom Drobnym.

Kedy, kde a u koho sa zrodil napad zacat pracovat na projekte televizneho studia?

Vzniku LUX communication predchadzali dve iniciativy. Prva prisla od jezuitu, P. Felixa Litvu, ktoreho napadlo oslovit a poslat niekozkych mladych zudi na „trening“ do skoliaceho centra v Dallase, kde bol rozbehnuty program Lumen 2000. Druha vysla od P. Juraja Töröka, knaza nitrianskej diecezy dlhodobo zijuceho v emigracii v USA, kde vytvoril profesionalne TV studio. Po revolucii sa vratil na Slovensko, aby sa predstavil svojmu dieceznemu biskupovi a spytal sa, ako moze pomoct. Nitriansky biskup Mons. J. Ch. Korec ho poprosil o pomoc v oblasti masmedii, ktore este nemala slovenska Cirkev nijako zabezpecene. P. Török suhlasil a poziadal o vyslania niektoreho knaza na staz do USA. Biskup poveril mna, a tak som v roku 1992 vycestoval do New Yorku. V tom case bol Jan Hetes (dnes riaditez LUX communication) v Dallase. Raz vecer mi telefonoval, ze existuje projekt biskupskej konferencie USA na vybudovanie televiznych produkcnych centier v krajinach byvaleho ZSSR (Pobaltie + Ukrajina), ze o tomto projekte sa dozvedel salezian P. Hlinka a ziadal ucast na nom aj pre Slovensko, no vraj u nas nie je zaujem. Chcel, aby som zistil preco. Tak sme sa dohodli na spolocnom postupe. Janko sa vratil na Slovensko, dal dokopy partiu mladych zudi, zasiel za vtedajsim predsedom Konferencie biskupov Slovenska (KBS) - biskupom J.Ch.Korcom a vysvetlil mu situaciu. Otec biskup suhlasil, aby sme boli zaradeni do tohto projektu aj my. Ked v Dallase pripravili tento projekt aj pre Slovensko, spytali sa ma (bol som tam prave na 2 tyzdnovom skoleni), kam maju poslat techniku, ze uz je v Mnichove pripravena na expediciu. Obtelefonovaval som nitrianskeho biskupa, trnavskeho arcibiskupa, P. Hlinku, no nikto o tom nic nevedel. Tak som musel ukoncit svoj 7 mesacny pobyt v USA a vratit sa domov. Teda plan mojho otca biskupa, aby som sa naucil profesionalne pracovat v mediach, celkom “nevysiel”. Doma sme spolocne s Jankom Hetesom, Ing. Matom Lishakom, Filipom Vagacom, RNDr. Gabrielom Kralikom a Ing. Martinom Drobnym zacali davat dohromady projekt fungovania spolocenstva LUX a v ramci neho i TV studia. Datumy narodenia su asi dva. Jednym je registracia spolocenstva LUX ako zdruzenia obcanov, ktoreho poslanim je evanjelizacia pomocou masmedii s dorazom na elektronicke media. KBS po prestudovani stanov (pretoze sme zaroven aj cirkevna organizacia), mala knim urcite pripomienky, takze sme ich museli prepracovat a znova dat na ministerstvo vnutra, kde nas zaregistrovali koncom marca 1994. Ten druhy datum je 13. marec 1993 - den, ked som priletel z USA.

Takyto projekt vsak potrebuje predovsetkym dve veci: peniaze a zudi. Odkiaz ste ich zabezpecili?

O biskup Korec nam vyjadril svoju podporu, zaroven nas vsak upozornil, ze Cirkev na Slovensku nema dost zdrojov na jeho financovanie. No americka biskupska konferencia, ktora projekt studia vypracovala, trvala na tom, ze musi byt financovane Cirkvou. My sme o. biskupovi Korcovi szubili, ze zabezpecime prevadzku a existenciu studia spolu s vyrobu programov z vlastnych zdrojov. Najskor sme cez Martina Drobneho (moj menovec, s ktorym som sa dovtedy vobec nepoznal) zabezpecili dve miestnosti na Vajanskeho nabrezi v Bratislave spolu s redakciou PC Revue. Tam sme nainstalovali techniku a zacali vyrabat prve programy. Neskor sme sa vdaka otcovi arcibiskupovi Sokolovi prestahovali do nasho dnesneho sidla na Kapitulsku ulicu. Zacali sme hzadat zudi, ktori by vedeli resp. chceli by sa naucit pracovat s touto technikou, ale aj zudi, ktori by boli tvorivi.Mame problemy udrzat TV studio v prevadzke, je to financne dost narocne. Plnit ucel – evanjelizovat pomocou elektronickych medii, ked nemame kanaly, ktorymi by sme dostavali nasu produkciu dalej, je tiez problem. Potom musime celit dost neprijemnym otazkam typu: „Co vlastne robite?“ a musim pisat rozne spravy, pretoze nase meno na televiznej obrazovke je vidiet vezmi zriedka. No postupne sa situacia zlepsuje, a vdaka 4-rocnemu vytrvalemu usiliu na STV a hzadanim roznych kanalov sa nam podarilo dostat na obrazovky STV nase vlastne relacie pod vlastnym menom. Takze vlastne startovaci kapital – techniku (aj ked je na najnizsej moznej profesionalnej urovni akceptovateznej televiziou) sme dostali ako dar od BK USA (kedze sme obcianske zdruzenie mozeme prijmat dary). No a zhananie penazi je prioritne ulohou riaditeza. Ten ich zhana ako sa da. My ostatni mu v tom mame pomahat, no vezmi sa nam to nedari.Dnes vysielame na STV tri relacie: 2-krat do mesiaca Polton, 1-krat do mesiaca Samsona a 1-krat Alfu. Kazda z nich ma 26 minut. Nedari sa nam nachadzat sponzorov, ktori by boli ochotni zaplatit vyrobu takehoto programu (cca 60 – 80 tis. Sk), a ich meno by sa objavilo pred a po odvysielani programu (tento program vam prinasa ... resp. tento program vam priniesol...), ako je to v televiziach bezne. Napriek tomu, ze vsetci uznavaju potrebu urobit nieco s mladezou, nenajde sa nikto, kto by zaplatil vyrobu relacie, ktora tomu moze pomoct.

Teda nemate ziadnu „rozpoctovu kapitolu“ v cirkvi, ci u KBS. Ste od Cirkvi uplne nezavisli?

My sme sukromne zdruzenie veriacich podza Kodexu kanonickeho prava (CIC), teda nasu existenciu schvazuje KBS. KBS menuje po dohode so spravnou radou LUX-u knaza, ktory zodpoveda KBS za studio ako take. V sucasnosti ja zodpovedam KBS za vsetko, co sa v LUX-e deje. Ale akym sposobom sa to deje, to uz je nasa zalezitost. KBS ma pravo zrusit nas, odobrat nam technologiu (je jej majetkom). K tomu moze dojst, keby sme sa napriklad odchylili od krestanskej moralky, ucenia Cirkvi, vyvijali by sme politicku cinnost a tak podobne.

Necitia otcovia biskupi predsa len potrebu hmatateznejsie (napr. celoslovenskou zbierkou) podporit tento projekt?

Ved ide o taku vyznamnu vec, akou je evanjelizacia nasej spolocnosti pomocou najvplyvnejsieho media.Isteze citia potrebu, ale ved ani Vatikan dodnes nema vlastnu televiziu (vatikanska televizia CTV nevysiela, iba vyraba programy). Vyroba TV programov je oproti inym mediam tak financne narocna, ze na svete takmer niet Cirkvi, ktora by si to dovolila len z vlastnych prostriedkov. V tejto chvili ma pre KBS prioritu radio Lumen. To dnes uz vysiela 24 h a je treba, aby sa dostalo na cele Slovensko. Aj ked je televizia najsilnejsie medium, radio je podstatne lacnejsie. Vyroba jedneho rovnako dlheho programu je 20 az 100 nasobne drahsia pre TV, ako pre rozhlas. Vacsie pochopenie nasej financnej situacie zo strany KBS by nam vsak pomohlo najma tym, ze by sa vytvoril vacsi priestor pre tvorbu, pretoze v sucasnosti sme vsetci zamestnani najma zabezpecovanim financii. Nase sily su zvacsa vycerpane zhananim prostriedkov, aby sme vobec mohli existovat. Druhym problemom je presadenie nasich programov do vysielania STV. V minulych rokoch existoval taky paradox, ze ked sme nieco poskytli pre Hlavnu redakciu duchovneho zivota a rodiny (HRDZaR), zaplatit nam zato nemohli, lebo vraj nie su peniaze. Ked sme im to chceli dat zadarmo (co sme robievali aj robievame), tak zase nikto z divakov nevedel, ze to vyrobil LUX. Napr. ked sme chceli, aby pri videoklipe bolo aspon logo LUX-u, tak sme ho tam nemohli dat, lebo by to bola reklama, a za nu by sme museli platit. Davali sme nase materialy do STV zadarmo, ale naviac sme sa museli zrieknut vsetkych prav. A tak sa LUX-om vyrobene veci sice obcas vysielali, ale nikto nevedel, ze su nase.Az v tomto roku sa nam podarilo vyraznejsie prerazit najma vdaka Hlavnej redakcii prevzatych programov. Musime sa im podakovat, ze sa tie 4 cyklicke relacie (okrem troch spomenutych je to dabing relacie LUMEN 2000) objavuju pod nasim vlastnym menom LUX communication. Rovnako nam umoznuju postupne vysielat i nase starsie dokumenty. Ale na druhej strane, zase zato nedostaneme nic, a opat stojime pred problemom zohnat sponzora na tu-ktoru relaciu. A to je iba televizna a video produkcia.

Co hovorite na istu dvojkozajnost danu tym, ze existuje HRDZaR, ktora vyraba relacie nie na dostatocnej urovni a LUX comunication – profesionalne studio, ktore produkuje vezmi dobre relacie, ale nema ich ako dostat na obrazovky?

O kvalite programov HRDZaR mozeme hovorit, az ked sa urobi ich dokladna analyza. Ta analyza je ulohou Komisie pre masmedia KBS, ktora sa ziaz zatiaz k tomu nedostala. No pravdou je, ze ich relacie mladym zudom veza nepovedia.Co sa tyka dvojkozajnosti, vidim to trochu inak. STV je verejnopravna institucia, ktora okrem mnohych inych funkcii vyplyvajucich z jej statutu ma aj ulohu kulturnu a vzdelavaciu. No najma by mala byt nezavisla. Problemom verejnopravnych medii (a to v celej Europe) je, ze su pod silnym tlakom bud komercionalizacie alebo politizacie, co smeruje k ich zaniku. Na konferencii Europskeho laickeho fora o masmediach v Londyne pred dvoma rokmi nam riaditez belgickej TV zdoraznoval, aby sme verejnopravne media chranili, lebo ked o ne prideme, mozeme prist o vlastnu kulturu a identitu. Komercne TV sa urcite nebudu starat o kulturu, nabozenstvo, ci vzdelavanie. Tie budu zarabat. Nasa verejnopravna STV ma svoju HRDZaR, ktora vyraba a produkuje nabozenske programy. My sme este v casoch, ked existovala iba ako redakcna skupina, navrhovali vtedajsiemu ustrednemu riaditezovi p. Jozefovi Darmovi jej model tak, aby zahrnal aj spolupracu s externym prostredim, jednak so zahranicnymi, ale aj s domacimi externymi studiami, tiez jej podiel na spravodajstve a ostatnych programovych typoch. STV je kolos, v ktorom je vyroba TV programov vezmi draha, drahsia ako v LUXe. Od zaciatku ponukame HRDZaR nekomercne podmienky spoluprace, to znamena, ze by nam zaplatili iba priame vyrobne naklady, ci aspon ich cast. To by bolo pre STV vzdy lacnejsie, ako keby ten isty program vyrobili sami. HRDZaR by si tak vyrabala programy, na ktore ma redakcne zazemie (napr. Dobra zvest, priame prenosy bohosluzieb), a my by sme program doplnali nasimi relaciami pre deti a mladez a pod. Cize ziadna dvojkozajnost, ale komplexnejsie pokrytie zanrov. V nabozenskom vysielani je dnes zastupena publicistika a dokument. Ale chyba tam zabava, vzdelavanie, spravodajstvo z nabozenskeho zivota a veza inych veci. No a tieto ani v buducnosti HRDZaR vzhzadom na svoju kapacitu a moznosti stihat nebude. A prave tu je miestu LUX-u a tiez regionalnych studii (keby vznikli). Takze nie dvojkozajnost, ale ucelenejsi obraz.

Aka je sanca, ze sa v blizkej buducnosti podari realizovat tento model?

Toto, ziaz, neviem povedat. Prosime a snazime sa o to uz 5 rokov, ale stale sa nam to nedari.

Spat k LUX-u. Mate vezmi siroky okruh posobnosti. Tvorite programy pre TV, videofilmy, nahravate a vydavate albumy slovenskych gospelovych skupin, multimedialne CD, organizujete gospelove festivaly, tvorite www stranky. Nie je to prilis siroky zaber?

My to mame v stanovach. Na zaciatku sme boli koncipovani ako subjekt, ktory ma vstupovat do medialneho priestoru s evanjeliovou zvestou vo vsetkom, co sa da. Robime TV programy, nakrucame videoklipy, ktore su sucastou TV programov (Polton), dotykajucich sa gospelovej sceny. Vo video tvorbe musim spomenut este dabing. Okrem Lumen 2000 mame teraz dohodu s firmou CCC z USA, ktora robi kreslene filmy pre deti (zivotopisy svatych, anjeli strazni a vselico ine). Uz dnes su k dispozicii filmy Frantisek: rytier z Assisi a Odyseus: navrat domov. Coskoro sa objavia na videokazetach i dalsie. Nahravame a vydavame audionosice, a kedze mame vlastne nahravacie studio Spirit Art, nahravaju u nas aj ini vydavatelia. Robime do multimedii – nove CD Atlanty bolo multimedialne. Ci skor akysi hybrid, ktory pracuje aj v PC aj v klasickom CD prehravaci. To je vsak zaplatene mensim rozsahom multimedialnej casti. Isteze, potrebujeme veza odbornikov a veza profesii, ale skutocne tieto veci na krestanskom zaklade u nas na Slovensku robi malokto. Tak sme sa do toho pustili my. Chceli by sme, aby sa LUX postupne rozclenoval na jednotlive pracoviska, ktore by sa specializovali na jednotlive druhy tvorby.

Internet?

Co sa tyka internetu, tak teraz sa rozbiehame. Webovsku stranku uz mame (www.lux.sk a www.luxmedia.sk). V spolupraci s Petrom Zimenom, kym bol este bohoslovec sme robili oficialnu stranku katolickej Cirkvi, ktora teraz prechadza totalnou prestavbou. Je na bohosloveckom serveri Gorazd (www.ksnr.sk) a predpokladame, ze tam este nejaky cas zostane. My zatiaz nemame pevnu linku, ale v Nitre ano. V januari Peter zacal tvorit strukturu tejto oficialnej stranky Rimsko-katolickej cirkvi, teraz ide o to zacat ju plnit udajmi. To zostava opat na mne, a potom sa niet co divit, ze dostavam od Petra „zufale” maily so ziadostami o informacie.

Gospelove festivaly a koncerty?

Okrem toho vsetkeho, co uz som vymenoval, poriadame aj tri hudobne festivaly. V Bratislave New Sacrosong, a potom po roznych mestach na Slovensku (zatiaz Puchov - Horne Kockovce a Povazska Bystrica) festival Verim Pane - najvacsi gospelovy festival u nas. Ziaz, v uplynulom roku sa osmy rocnik pre nedostatok financii neuskutocnil. A takisto robime desatdnove koncertne turne Sanca pre lasku – co je 10 asi pat hodinovych koncertov po roznych mestach Slovenska (ucinkuje 5-7 kapiel). Raz do mesiaca organizujeme gospel party. Byva v miestnom kulturnom stredisku Bratislava II na Vajnorskej ulici. Tam vzdy predstavime jednu znamu a jednu menej znamu gospelovu kapelu. Cez to, co je mladym blizke a prirodzene, sa ich snazime oslovovat: cez koncerty, cez kazety a CD, cez videoklipy, cez internet, cez vsetko s cim dnesni mladi ziju.

Zda sa, ze vasou vykladnou skrinou je prave relacia o gospelovej hudbe Polton, ktoru mozu sledovat divaci kazde dva tyzdne na STV. Je skutocne na profesionalnej urovni a mladi mozu vidiet, ze gospelove klipy sa daju robit na vyssej urovni, ako je vacsina klipov komercnych skupin. Ako dalej s Poltonom? Nevycerpali ste uz vsetky slovenske gospelove kapely?

Nie, este stale sme ich nevycerpali. Ale vycerpali sme sily tvorcov klipov. Robili ich dvaja chlapci: jeden bol Mato Lishak, druhy Luboslav Polak. Obaja sa pri jednotlivych programoch striedali. A zjavne su vycerpani, takze hzadame tvorcov klipov. Polton od noveho roku presiel do novej struktury. Namiesto 15 min do mesiaca je to 26 minut dvakrat do mesiaca. Prva 26-minutovka v mesiaci bude gospelova hitparada – Polton Tip. Je nasadenych 5 piesni + jedna vypadavajuca a jedna novinka sa nasadzuje. Divaci hlasuju a rozhoduju o poradi. Ani druhy Polton v mesiaci nie je podobny tomu, co bolo v poslednych dvoch rokoch. Predstavujeme v nom zahranicne gospelove kapely, spevakov a spevacky, zaroven v nom budeme v rozhovoroch predstavovat zudi, ktori maju nieco docinenia so slovenskou gospelovou scenou: vydavatelia gospelovej muziky, zudia poriadajuci festivaly, nadsenci, ktori za tym vsetkym stoja. A este uvidime, co vsetko nas napadne. Sam som zvedavy, ako nam to s Poltonom tento rok pojde.

Spomenuli ste, ze k Poltonu pribudli dve nove relacie...

Okrem Poltonu prichadza Samson. Tvorcom tejto relacie je Ondro Krajnak, ktoreho sme povodne brali na to, ze bude pripravovat program pre mladez. Ale postupne sme znizovali vek ciezovej skupiny, az sme sa dostali na detsky vek. Pre deti tu totiz nebola ziadna dobra vychovna relacia, ktora by ich zaujala. No tak Ondro skusil nieco urobit. Prvu sme odvysielali 15. februara. Mal by to byt kazdy rok dvanastdielny cyklus, ktory bude v tomto roku postupne predstavovat detom mravne cnosti cez nieco, co je pre deti pritazlive a zaujimave. Napriklad prvou bola usilovnost. Deti idu na vylet na mravenisko, zmensia sa, dostanu sa do mraveniska, tam ich mravce chytia a deti spoznavaju ich zivot. Takto pochopia, co znamena byt usilovny ako mravec. Ale aj to, ze usilovnost je krestanska cnost. Chceme im tie cnosti predstavit nenasilne, ako protiklad k bigotne nabozenskym vysvetleniam, akoze cnost je to, co musis robit a ako sa musis spravat, lebo Boh ta inak posle do pekla. My chceme, aby sa deti jednoducho spolocne pozreli na to, ake je krasne, ked sami dobro tvoria. V relacii su pouzite animacie, scenky, originalne pesnicky. Ondro uz ma pripraveny kopec napadov, tak dufajme, ze mu to pojde. Dalsia relacia, ktoru pripravujeme, je cyklus dokumentarnych filmov Alfa. V tejto oblasti sice posobi aj Hlavna redakcia duchovneho zivota, ale su temy, ktorym sa jednoducho nedostane. Oni sa profiluju na historiu, osobnosti Cirkvi, profily diecez ... Zatiazco my chceme v nasej relacii predstavit hnutia, ako su Erko, HKSM, Charitu a vsetky tieto skupiny, ktore v Cirkvi existuju, su jej sucastou, robia vezmi veza dobreho pre cloveka, aj pre sirenie evanjelia, ale nikto ani nevie, ze existuju. Chceme tu odvysielat tiez dokumenty, ktore LUX natocil, ale doteraz zostali „v sufliku“. Prvu cast sme odvysielali v prvy marcovy den a bola venovana hudobno-tanecnej kompozicii zdruzenia Avavim s nazvom Cum Angelis. Jej sucastou bola i socharska vystava v kaplnke frantiskanskeho kostola v Bratislave.

Aka je dlzka a periodicita tych relacii?

Raz mesacne v rozsahu 26 minut. Este raz opakujem, kazda z nasich relacii je sancou na reklamu pre firmu, ktora sa ju rozhodne financovat.

Na co sa mozu tesit priaznivci gospelovej muziky z vydavatezstva?

Trenciansky bazar na CD-cku uz je v predaji na dobierku a niekde i na pultoch predajni s literaturou s nabozenskou tematikou. Vo februari sa uskutocnil krst noveho CD-cka Janky Danovej. Pripravuje sa aj CD Kompromisu. Dalej uvazujeme o bratislavskej kapele Oko, ktora sice uz neexistuje, ale existuje nahravka. (Nastupnicka kapela Nove oko sa predstavila na marcovej Gospel party). Na nahravanie sa chysta zvolenske Credo a tiez Maruska Nedomova, ktoru zudia dnes uz asi nepoznaju, ale pamataju si mozno kazetu Novy zud od Kosicanov z roku 1984. Tak ten solovy hlas (napriklad v piesni Patdesiat peral) bola Maruska Nedomova, vtedy Misencikova. Pripravujeme jej profilovy album. Kto bude dalsi? Mozno niektora z tych kapiel, ktore sa budu objavovat na festivaloch. Cakame tiez neustale, ze v hlasovacich listkoch, co chodia do Poltonu sa niekto zaujimavy objavi... Cakame navrhy, vyzyvame zudi: „Mate niekde kapelu, o ktorej my nevieme? Dajte vediet. Ak sa bude dat, urobime nejaky klip, vydame kazetu…“

Este spat k hudobnym festivalom. Uz ste spomenuli, ze Verim Pane sa v minulom roku neuskutocnil, ze sa tato dlha seria na Slovensku prerusila. Ako to vyzera v tomto roku?

Na usporiadanie festivalu potrebujem aspon desatkrat tozko financnych prostriedkov, ako zatiaz mam. Inak v Namestove, kde to chceme tento rok usporiadat, nemame problemy. Namestovsky primator pan Ivan Kruzinsky nam vychadza v ustrety, takisto i riaditezka tamojsieho kulturneho strediska p. Musakova. Oni su za taketo akcie tak zapaleni, az je to nadherne. Lenze Namestovo ma 8000 obyvatezov, takze nemaju taky rozpocet, aby si to mohli dovolit financovat. Rozpraval som sa s riaditezmi skol v Namestove, pretoze budem potrebovat ubytovanie pre mladych. Takisto to nie je problem, vychadzaju vsetci v ustrety. Problem bude, kto to cele zaplati – a pocasie. Pretoze Oravska priehrada je Oravska priehrada.

A predpokladany termin?

10.-16.august. Pocitame opat s pracovnymi dielnami, s duchovnou obnovou a s koncertami, tentokrat uz kazdy den. Nielen v piatok, sobotu, nedezu. Mali by byt delene podza jednotlivych zanrov.

Co tak zahranicny host, podza vzoru trnavskeho Lumenu?

Trnavsky Lumen ma trochu iny charakter. Snazi sa predstavit to najlepsie na Slovensku. Nesmieme zabudnut, ze ho pripravuje obrovske mnozstvo zudi - vezky stab organizatorov, z ktorych mnohi vedia zabezpecit peniaze. U nas v Luxe sa festivalu Verim Pane v podstate venujem len ja, obcas mi niekto s niecim pomoze. No nedari sa mi zabezpecit sponzorov. Festival Verim Pane, aspon podza mojej idei, by mal byt otvoreny kazdemu. Takze pokiaz je nejake miestecko v programe, tak chcem dat sancu aj tomu poslednemu, nech si zaspieva. Ak nespieva totalne falosne, nech ma prilezitost postavit sa na podium. Nech si to vyskusaju vsetci, ked sa to da. To je rozdiel medzi Lumenom a Verim Pane. Zo zahranicia pocitame iba so susedmi: to znamena Oboroh a JMC, co su uz nasi tradicni hostia.

Co este trapi zudi v LUX-e?

Uz som spominal, ze mame vezmi siroke spektrum aktivit. Co sa tyka zudskeho potencialu, relativne najlepsia situacia je s technikmi. I ked prave teraz by sa nam zisiel VS student, schopny skladat pocitace a testovat graficke karty a video karty pre PC a schopny student zurnalistiky. Pre chalanov je vezkym plusom moznost absolvovania civilky u nas. Trochu nam chybaju tvorive typy pre videoklipy aj spominane relacie. Aj pri personalnom obsadeni su najvacsim problemom financie. Ved zudia, ktori tu pracuju, si zasluzia spravodlive financne ohodnotenie. Viaceri zivia rodiny a preto sa ani nedivime, ked prejdu niekam, kde im ponuknu viac. A pokiaz nezozenieme krytie vyrabanych programov, robime vlastne zadarmo. Tym sa ten zacarovany financny kruh uzatvara.Najviac zo vsetkeho by sme potrebovali marketingoveho specialistu, to je jedno ci profesionala, alebo nejakeho sikovneho studenta, ktory by dokazal predavat nase programy. Teda zhanat firmy, ktore by boli ochotne „kupit“ a financovat vyrobu nasho TV programu. Tiez hzadat sposoby predaja nasich gospelovych CD a MG kaziet. A v neposlednom rade zohnat sponzorov a reklamnych partnerov na festivaly ako je napr. Verim Pane.

Co dodat na zaver?

Napriek vsetkym spominanym problemom sme tu a nasa tvorba na poli elektronickych medii sa stale rozsiruje. To nas uistuje, ze sme na spravnej ceste a ze Boh nasu pracu, ktora nikdy nebude bez kriza, pozehnava a to nam dodava sil kazdy den zacinat od znovu. A ked citavam podakovania od stoviek mladych zudi skutocne z celeho Slovenska, viem, ze nasa praca ma svoj zmysel.

Rozpraval sa: Roman Tarina

Foto: Jozef Soltes