Zijeme svojim sposobom v zvlastnej dobe. Vdaka modernym elektronickym masovokomunikacnym prostriedkom sa svet neuveritezne zmensil. Ludia maju moznost medzi sebou komunikovat, aj ked ich delia oceany. Po nastupe rozhlasu, v prvej polovici tohto storocia, prisiel na svet asi najfascinujucejsi vynalez 20. storocia – televizia. Dnes mozeme vidiet taniere satelitnych prijimacov spolu s farebnymi obrazovkami uplne vsade. Dokonca aj v najbiednejsich slumoch juhoamerickych vezkomiest, ci v slovenskych ciganskych osadach. Pocitacova revolucia priniesla na svet internet, ktory spristupnil kazdemu uzivatezovi neuveritezne kvantum vsemoznych informacii. Navyse knihy a kniznice nahradila mala leskla platnicka – CD ROM. Tieto media sa stali obrovskou vyzvou aj pre Cirkev. Zda sa, ze evanjeliova radostna zvest bude v dalsom tisicroci vstupovat do srdc zudi uz nie len dvetisic rokov pouzivanym ustnym podanim, ale aj v digitalnej forme. Ako je na to dnes Cirkev u nas pripravena? Stihla nastupit do tohoto uhanajuceho rychlika, alebo iba zostala stat s udivom a nedoverou na perone?

Konstatovanie stavu

Pritomnost slovenskej katolickej cirkvi v elektronickych mediach existuje. Otazna je vsak najma jej kvalita a efektivita. U nas existuju verejnopravne media, Slovensky rozhlas a Slovenska televizia, ktore zo zakona maju povinnost vysielat programy s nabozenskou tematikou. V nich su vytvorene redakcie, ktore vyrabaju programy s tymto zameranim. V komercnych TV ci radiach sa s takymito relaciami mozeme stretnut len vezmi vynimocne.

Televizia

Co sa tyka Hlavnej redakcie duchovneho zivota a rodiny v STV, treba poznamenat, ze vacsina programov je urcena skor starsej generacii. Navyse, neochota spolupracovat s externym prostredim vytvara vezke vakuum v jej tvorbe (chyba zabava, nabozenske spravodajstvo, programy pre deti a mladez ...). Ako vyplynulo z nasho maleho prieskumu, najznamejsie (aj obcas sledovane) su relacie Slovo do tyzdna (P. Anton Hlinka SDB) a magazin Dobra zvest. V kontraste k tymto relaciam su programy vyrabane katolickym televiznym studiom LUX communication (rozhovor s jeho „duchovnym“ sefom P. Jurajom Drobnym prinasame), ktore na obrazovku STV prichadzaju prostrednictvom Hlavnej redakcie prevzatych programov. Pre mladez LUX pripravuje programy o gospelovej hudbe Polton, pre deti relaciu Samson, cyklus dokumentov Alfa, a tiez dabing americkeho programu Lumen 2000 (najznamejsi medzi vysokoskolakmi). Ziaz, vseobecne sa sledovanost nabozenskych programov na STV pohybuje okolo 2%, co predstavuje priblizne 60 000 divakov. Vysokoskolaci a vobec mlada generacia vsak medzi nimi vezmi nefiguruju. Najma pri programoch LUX communication je to skoda. Nie je mi celkom jasne, preco sa na gospelovych festivaloch a koncertoch zide niekozko tisicove publikum, ale do gospel hitparady Polton pride sotva 150 hlasov. A fakt, ze o LUX-e cosi pocul len kazdy 10. student, svedci mozno aj o absencii reklamy, ktora dnes hybe svetom. Nieco viac o xxx krestanskych mediach vo svete prinasa clanok nasho zaoceanskeho dopisovateza Emila Muchu alias Kosa (clovek, ktory vymyslel a postavil na nohy najlepsi slovensky festival gospelovej hudby – Lumen v Trnave)Skoda, ze okrem relacii LUX-u sa na obrazovkach nemozeme stretnut s programami inych europskych a americkych krestanskych TV studii. Jedinou vynimkou su kosicki divaci, ktori od zaciatku roka maju vo svojich kablovych rozvodoch (prevadzkovatez Cable+) americku krestansku televiznu stanicu EWTN, ktoru prevadzkuje v USA dobre znama sestra Angelica. Skoda, ze len Kosicania maju sancu vidiet, ako moze (ale na Slovensku este dlho nebude) vyzerat krestanska televizna tvorba.

Rozhlas

Redakcia duchovneho zivota v SRo ponuka predsa len trochu sirsie spektrum, ako jej televizny naprotivok. Pre mladez je tu jednoznacne urcena Frekvencia M (moderatorkou je znama gospelova spevacka Janka Danova). Dvojhodinova relacia Cesty, ktoru pripravuje SRo v spolupraci s radiom LUMEN, je prikladom relacie, ktora moze zaujat siroky okruh posluchacov. Nezastupitezny je SRo vo vysielani nedeznych sv. omsi. Tri nedele do mesiaca sprostredkovava starym, chorym, ci nevladnym zudom moznost spolocne prezit liturgicky vrchol tyzdna. Na Slovensku existuje aj katolicke radio Lumen (rozhovor s jeho riaditezom P. Vladimirom Slovakom je tiez sucastou dnesnej temy cisla), ktoreho ciezovou skupinou su „matrikovi“ katolici. Aby sa im priblizilo, ponuka program dost blizky komercnym radiam (hudba, sutaze, spravy, reklama), ma vsak aj dost relacii, ktore sa snazia konfrontovat hodnoty „dnesneho“ cloveka s hodnotami krestanskymi. Vysielanim tohto radia je vsak zatiaz pokryta len asi 1/3 uzemia Slovenska, najma stredne Slovensko. Napriek tomu je jeho existencia v povedomi mnohych mladych. Drzme palce, aby sa dostali do eteru v Bratislave a na vychode republiky.

Internet

Toto nove medium konca 20. storocia zburalo vsetky hranice sirenia informacii. Na tejto celosvetovej informacnej diaznici vsak mozeme najst okrem pozitivnych vedomosti aj pornografiu, nasilie, ci sekty. Aj pre toto je internet vezkou vyzvou pre masmedialne posobenie Cirkvi. Hoci na Slovensku maju pristup k internetu sotva 2% populacie, treba si uvedomit, ze ide najma o studentov univerzit a strednych skol. A aj ked na Slovensku existuje zopar celkom peknych krestanskych www stranok (opat tu hra vyznamnu ulohu LUX communication), nie je z nich vezmi citit, ze su urcene mladezi. Viac podrobnosti o zakutiach aj krestanskeho internetu prinasa clanok nasho technickeho redaktora Brana Krajcovica (vdaka nemu „visi“ na internete aj nas casopis).

Multimedia

Moznost prezentovat obrovske encyklopedicke baliky informacii s pouzitim fotografii, zvuku, videosekvencii, ci animacii, popripade moznost aktivne vstupovat do prezentacie (vyuzivana najma pri vyucbe jazykov) vytlacila z kniznic encyklopedie, ci slovniky. Ziaz, na Slovensku sa okrem ciastocne multimedialneho CD skupiny Atlanta (opat z dielne LUX-u) v minulom roku (recenzia v minulom cisle) neobjavilo nic. Kym v Cechach nechyba CD ROM o ceskej cirkvi, latinsko-grecko-ceska biblia s konkordanciou a ine pozoruhodnosti. Tu sme zaspali asi najviac. Pohzad na tuto oblast vam ponukne clanok nasho dazsieho technickeho redaktora – Joza Soltesa.

Su elektronicke media skutocne aj vyzvou pre mladez?

Anketa medzi vysokoskolakmi, aj ked je samozrejme len ilustracna a nenarokujuca si na reprezentativnost, naznacila, ze krestanske elektronicke media zivoria niekde na periferii zaujmu akademikov. Presnejsie humanitne zameranych studentov. Technici totiz tymito mediami doslova ziju (ved je to aj ich profesia). Rozhovory s P. Slovakom a P. Drobnym tiez hovoria o dostatku technikov, ci uz v LUX-e alebo radiu Lumen. Vsade vsak chybaju tvorive typy: inteligentni a dynamicki zudia zo sirokym rozhzadom a dobrymi napadmi. Nesmieme tiez zabudat, ze Cirkev si potrebuje „vychovat“ novu generaciu veriacich zurnalistov. Sucasna stredna a starsia generacia je totiz do znacnej miery poznacena neslobodou a totalitou, a tento handicap v nich neodstrani ani ochota pracovat vo verejnopravnych mediach pre Cirkev, ani ucast na zahranicnych konferenciach a seminaroch. Ale spat k mladym. Az prilis veza odpovedi obsahovalo vetu ci dodatok: Ja nepocuvam rozhlas, ani nepozeram televiziu a internet tiez nepouzivam. Isteze, dalo by sa diskutovat o urovni verejnopravnej ale aj sukromnych televizii, ci rozhlasovych stanic u nas. Ale kto si zavrie oci a usi, ten rozhodne nebude mat prehzad, nebude v obraze. Pokiaz budu mladi veriaci zudia zaliezat do tepleho a utulneho, no hlavne nasho katolickeho geta, potom sa vobec nedivme tomu, ze sa na nasich obrazovkach a v radiach budu objavovat zudia, ktorym do profesionality a pozadovanej moralnej urovne sice chyba vselico, ale, na rozdiel od niektorych schopnejsich veriacich zudi, maju sebavedomia na rozdavanie. Okrem toho praca v mediach je jednym z najzodpovednejsich povolani pre krestanov. Vobec nie nahodou katolicka cirkev ustami papeza Jana Pavla II. v mnohych prihovoroch a dokumentoch zdoraznila tuto zodpovednu ulohu. Media (najma elektronicke) v sucasnosti formuju mienku, rebricek hodnot a modely spravania sirokych mas. Pokiaz mladi krestania nedokazu vziat na svoje plecia tuto zodpovednost, hadajte, kto potom bude cez tieto media vplyvat aj na ich deti?!

Slovenska Cirkev a elektronicke media

Uvedomujem si, ze dnesna tema cisla je trochu nevyvazena. Chyba nam totiz vyjadrenie autority – Cirkvi. Kedze pocas pripravy tohoto materialu bol clovek najkompetentnejsi - tajomnik Komisie pre masmedia KBS V. Seman odvolany z funkcie, prijmite aspon niekozko mojich postrehov na tuto temu. V pristupe katolickej Cirkvi na Slovensku k rozhlasu, televizii, internetu a multimediam vidim dva problemy. Prvy by som nazval generacny. Vezmi tazko najdeme cloveka starsieho ako 35 rokov, bez ohzadu na to, ci su to otcovia biskupi, knazi, ci laici pracujuci pre Cirkev, ktory by ovladal pocitac a pracu s internetom (ak len nahodou za minuleho rezimu nevystudovali techniku). Tito zudia, bez ohzadu na to, ci posobili oficialne, alebo ilegalne, nemohli ani len snivat o tom, ze by sa co len priblizili k rozhlasovemu, ci televiznemu studiu. Ich jedinym mediom, ktore pouzivali 40 rokov, bola najma tlac. Z toho mozno prameni mylna predstava, ze co stacilo na sirenie evanjelia v totalite, musi bohato stacit aj dnes. Slovenska Cirkev nema takmer ziadnych zudi pripravenych na posobenie v tychto mediach. Za 90-timi % projektov KBS v tejto oblasti stoji jeden knaz s chatrnim zdravym – P. Juraj Drobny. Okrem toho niet zudi schopnych vystupovat v mediach. Nepoznam na Slovensku jedineho knaza, ktory by dokazal jasne a otvorene artikulovat postoje Cirkvi v diskusiach s inak zmyszajucimi zudmi. Osobnost P. Tomasa Halika, ci kardinala Vlka mozeme ceskej Cirkvi iba zavidiet. Napriek tomu, ze medialne posobenie je viazane na suhlas biskupa, ci predstaveneho, nie vzdy sa to respektuje. Potom samozrejme moze dojst k takemu trapnemu pripadu, ako ked sa pred par tyzdnami isty knaz zucastnil ako host v erotickom magazine TV Markiza Sexeso. Tym druhym problemom v pristupe k mediam je otazka financii. Radio Lumen aj LUX communication trapi najma otazka financii, ktora brzdi pripravu schopnych zudi pre katolicke masmedialne posobenie. A nedostatok penazi v projektoch z tejto oblasti obmedzuje aj moznost angazovat kvalitnych profesionalov (samozrejme za profesionalny plat). Prioritu maju dnes v slovenskej Cirkvi ine oblasti. Otazka je, co budeme robit s novymi kostolmi ci seminarmi, pokiaz v nich o 20 rokov budu chybat veriaci. Riesenie tohto problemu by mohol ponuknut novy model financovania Cirkvi. Ale to uz je ina otazka na inu temu cisla.

Roman Tarina