Na margo...

Ked som si pozrel februarove vydanie gospelovej(!!) hitparady Polton, neveril som vlastnym ociam (ci skor usiam). Zo siedmich piesni sa spievalo o Bohu len v dvoch. Kapucin Felix Tkac v piesni Udel a skupina Adriel v piesni Anjel strazny. Ostatne hviezdy slovenskeho gospelu – ci uz Atlanta, Kompromis, BFO, ci Trenciansky bazar – sa predstavili piesnami, ktorych texty patria sice k lyrickym, ale viac-menej svetsky ci osobne zameranym temam. Ak gospel znamena radostnu zvest, treba sa spytat „gospelovych“ interpretov, kdeze ta zvest v ich piesnach je. Zda sa mi vsak, ze problem rozpravania o Bohu a hlasania radostnej zvesti je v dnesnej dobe oveza sirsi. Nerobme si iluzie. Dnesna spolocnost urobila z Boha tabuizovanu temu. Nechce pocut o niekom, kto presahuje na piedestal postavenu individualitu a slobodu cloveka. Tento „sam sebe zvrchovany pan“ si vsak zapchava usi pred slovami, ktore ho stavaju pred pravdivu realitu: choroba, staroba, smrt, potrat, bieda a tiez Boh, Jezis a kriz. Ziaz stale viac krestanov – no predovsetkym nas katolikov, sa tomuto trendu prisposobuje. S nasimi neveriacimi bratmi sa snazime komunikovat pomocou pojmov humanita, tolerancia, sloboda, mier. Ako by asi dopadol Jezis, ci apostoli, keby pred 2 000 rokmi prisli s takouto „zvestou“?! A keby len to. Sami casto nevieme medzi sebou na nasich stretkach, ci s nasimi veriacimi priatezmi komunikovat o Bohu. Nedokazeme sa s nimi delit o kazdodenne radosti, ale ani trapenia. Nevieme sa modlit – osobne a „na rovinu“ sa rozpravat so svojim Otcom. Prosit, dakovat, oslavovat, no aj buchat a kricat, ked sa neozyva. Ked pocuvam gospelovu muziku spoza oceana, (alebo aj slovensky Adriel) vacsinou od nasich odlucenych bratov, zistujem, ze presne o tomto su ich piesne. Preco aj my dnesni krestania-katolici nedokazeme takymto sposobom evanjelizovat?! Bojime sa vysmechu, ci straty svojho pre vsetkych prijatezneho image?! A co ked dnesny svet potrebuje prave tuto zvest: „Neboj sa. Jezis Ta miluje. Chce, aby si bol stastny. Za Teba obetoval svoj zivot, aby si dosiahol spasu a vecnu radost. Uver v neho. Caka a stale bude na Teba cakat s otvorenou narucou.“ Viete, kozko dnesnych „modernych“ zudi ocakava prave tieto slova?! Ved sa len pozrime na tych, co zakotvili v sektach. Najdeme tam manazerov v oblekoch, s mobilom za opaskom a BMW pred domom, najdeme tam studentov s vyzorom hippies, ale aj byvalych narkomanov, ci prostitutky. Oni su v sektach preto, lebo my krestania, hoci mame plna usta evanjelizacie, evanjelizovat vobec nevieme, a zda sa, ze ani nechceme. Polozme si na zaver otazku. Zasluzia si niektori nasi gospelovi interpreti skutocne privlastok gospelovi?! Zasluzime si my krestania skutocne nosit Kristovo meno?!

Roman Tarina

Pamatame
Ekumenicky seminar o elektronickych mediach

12. marca sa vo Svatom Jure v strediku Agape konal ekumenicky seminar o elektronickych mediach. Zucastnili sa zastupcovia Slovenskej televizie, Slovenskeho rozhlasu, Radia Lumen, Trans World Radia Slovakia, studia Lux Communication, Audiovizualneho strediska ECAV a Slovenskeho evanjelizacneho strediska pre masmedia. Hlavnou temou bolo hodnotenie a analyza doterajsich nabozenskych programov, vymena skusenosti a navrhy na zlepsenie spoluprace medzi dvoma najvacsimi cirkvami na Slovensku v tejto oblasti. Na zaver prijali ucastnici uznesenie, ktore adresovali predsedovi NRSR Ivanovi Gasparovicovi, riaditezovi STV Igorovi Kubisovi a riaditezovi Slovenskeho rozhlasu Jaroslavovi Reznikovi. Ucastnici adresatom ponukaju pomocnu ruku v rieseni otazok kvality a kvantity nabozenskeho vysielania. Navrhuju zastupenie Ekumenickej rady cirkvi a KBS v masmedialnych radach a ziadaju, aby STV stiahla z vysielania eroticku reklamu a propagaciu nasilia.

Rok 1999 rokom krestanskej kultury na Slovensku

Na tlacovej konferencii 30.marca 1998 za ucasti predsedu Komisie pre vedu, vzdelanie a kulkturu pri KBS otca biskupa Frantiska Rabeka, predsedu Ekumenickej rady cirkvi na Slovensku a zaroven Generalneho biskupa Evanjelickej cirkvi a.v. Dr. Juliusa Fila a zastupcov zo sveta kultury bolo verejnosti oznamene vyhlasenie buduceho kalendarneho roku za Rok krestanskej kultury na Slovensku. Tato akcia bude prebiehat pod zastitou KBS a Ekumenickej rady cirvi za podpory Ministerstva kultury SR. V ramci nej prebehne mnoho koncertov, vystav, seminarov a televiznych programov na celoslovenskej, ale i na regionalnych urovniach. Rok krestanskej kultury na Slovensku bude zaroven i prispevkom k priprave na Vezke jubileum roku 2000.

Tri nove svatorecenia

Talianka Brigitta Morellova, Spanielka Carmen Salles y Baranguerasova a Bulhar Eugen Bosilkov boli v nedezu 15.3. vyhlaseni za svatych. Eugen Bosilkov(1900-1952) bol vyhlaseny za svateho ako vobec prva obet stalinizmu. A zaroven je to prvy katolik z Bulharska, krajiny s prevazne ortodoxnym obyvatezstvom, ktory dosiahol tuto poctu. Narodil sa v meste Beleno. Studoval v Rime. Neskor sa stal biskupom v Nikopoli. Komunisticka vlada ho nutila, aby prerusil styky s Rimom. Ked odmietol, bol uvazneny a muceny. Biskup Bosilkov bol popraveny v roku 1952. Treba pripomenut, ze aj na Slovensku v obdobi komunistickeho rezimu

trpelo pre vieru mnoho zudi. Je mozne,ze aj niekto z nich bude vyhlaseny za svateho. Bol by to prvy Slovak za poslednych asi tisic rokov.

Druha pastoracna navsteva v Nigerii

Nadsene privitanie cakalo Sv. Otca v nedezu 22. marca v meste Onista na katolickom juhovychode Nigerie, najzudnatejsieho africkeho statu. Asi milion veriacich sa zhromazdilo na sv. omsi pri ktorej bol blahoreceny trapista Ciprian Tansi. Neskor sa Jan Pavol II. stretol s vodcami moslimov, ktorych je v Nigerii asi 45 percent.(katolici 10%, ostatni krestania 35%).Este v sobotu odovzdal vatikansky statny sekretar nigerijskym vladnym zastupcom zoznam 60 politickych vaznov so ziadostou o ich prepustenie.

Natlak na vladu USA

Vodca republikanskej vacsiny v americkom senate Dick Armey podmienil zvysenie vydavkov na podporu medzinarodneho menoveho fondu zakazom pouzivania federalnych fondov pre podporu skupin, ktore lobuju v zahranici za povolenie potratov, alebo poskytuju taketo „sluzby". A to aj v pripade ze peniaze na tieto ucely idu z inych zdrojov. „Pokracujeme v tlaku, aby sme zbavili platicov dani zataze tohto druhu vsade, kde na to mame prilezitost," povedal. Vyhlasenie prislo v dobe, ked su rozne americke organizacie zapletene do sterilizacnych skandalov napriklad v Peru a Mexiku.

Pamatame

V pondelok 15.3 1998 zverejnila komisia pre nabozenske vztahy so Zidmi dokument Pamatame – uvahu o holokauste a postoji katolickej Cirkvi v dobe prenasledovania Zidov. Je adresovany zudom celeho sveta, nie iba v Europe kde sa holokaust udial, s nadejou, ze takato tragedia sa uz nikdy nezopakuje. Dokument, ktoreho priprava trvala 11 rokov, by mal pomoct vyliecit rany sposobene nedorozumeniami a nespravodlivostou z minulosti. Kardinal Edward Cassidy, ktory dokument oficialne prezentoval dalej povedal: „Toto je akt pokania. Citime, ze musime zutovat nielen to, co sme mohli spravit my osobne, ale aj za tych clenov Cirkvi, ktori v tomto ohzade zlyhali.“Toto storocie bolo svedkom neopisateznej tragedie, ktora nesmie byt nikdy zabudnuta: pokusu nacistickeho rezimu vyhladit zidovsky zud. Dosledkom boli miliony zabitych Zidov. Toto bol holokaust – Shoah. Reakcie na text boli rozne. Protichodne sa hodnoti dokument, ktory ocistil Pia XII. zo zatvarania oci nad nacistickym vyhladzovanim Zidov, co mu niektori sucasni kritici Vatikanu vycitaju. Pius XII. vsak naopak svojou

„taktikou mlcania o Zidoch“ mnohym z nich zachranil zivot. Veduci europski rabini na  stretnuti v Prahe vyhlasili, ze deklaracia bola krok spravnym smerom, no boli rozcarovani, ze Vatikan neprijal zodpovednost za storocia prenasledovania Zidov. Casto zaznievala  poziadavka, aby boli otvorene archivy Svatej stolice z obdobia po roku 1922. „Vitam to a chcem vyjadrit svoje blahozelanie a vdaku. Musi sa uznat, ze treba mat odvahu na taky akt pokania“, vyhlasil hlavny francuzsky rabin Joseph Sitruk

Novy film podza scenara sv. otca.

Film rezisera Krzysztofa Zanussiho „Brat nasho Boha“, biografia pozskeho maliara Adama Chmielowskeho sa 27. marca premietal vo Vatikane. Je to prvy film natoceny podza scenara, ktory napisal papez. Su v nom pouzite povodne dialogy z divadelnej hry. Zobrazuje zivot Chmielowskeho (1845–1916), ktory sa vzdal umenia, aby mohol pracovat medzi chudobnymi; zalozil dve kongregacie s charitativnym zameranim. Jeho zivotny pribeh zobrazil mlady Karol Wojtyla ako cestu duchovneho objavovania. V roku 1983 bol blahoreceny a v roku 1989 ho Jan Pavol II. vyhlasil za svateho. Svaty otec sa vyjadril, ze priklad Chmielovskeho mu pomohol pri rozhodnuti zanechat pracu v divadle a stat sa knazom.

Najnovsia kniha kardinala Tomka

Kardinal Jozef Tomko, prefekt kongregacie pre evanjelizaciu narodov, vydal novu knihu o dolezitej ulohe misionarskej prace v zivote cirkvi. V tejto knihe Misie pre rok 2000 kardinal podciarkuje fakt, ze cirkev od zaciatku pracuje misionarsky. Tato praca nie je doplnok bezneho zivota cirkvi, je to vnutorny aspekt krestanskej existencie, cirkev sa zrodila misionarska, napisal. Kardinal Tomko poukazal na azijsky kontinent ako na najvacsiu vyzvu pre misionarov v sucasnosti, kedze tento kontinent je domovom pre 85 percent nekrestanskej populacie sveta. Ine problemy su v Latinskej Amerike, poznamenal, napriek tomu, ze kultira je tam prevazne katolicka, veza zudi stale nepozna Krista. Zdoraznil potrebu novej evanjelizacie v Europe, koliske krestanskej kultury. Afrika je dnes osobitne zaujimavy svetadiel. Vrcholnym bodom navstevy Sv. Otca v Nigerii bolo blahorecenie Michaela Tansiho, ktory teraz sluzi ako model pre Africkych knazov. Afrika ukazuje v tychto rokoch dramaticky vzostup poctu duchovnych povolani a tito knazi sa nevyhnutne stanu misionarmi v inych krajinach, na inych kontinentoch.

pripravil Martin Gaplovsky