Pater Bubak po absolvovani CMBF UK este za totality posobil v pastoracii. Pocas studii tajne vstupil do Spolocnosti Bozieho slova (verbisti), v 1988 odisiel do zahranicia. Posobil v USA. V 1993 sa vratil na Slovensko. Jeho omse v kostole sv. Ladislava v Bratislave sa stali vezmi obzubene zvlast medzi mladymi zudmi. Preto sa okrem pedagogickych aktivit (prednasa na CMBF UK) zacal venovat aj vysokoskolakom. Od roku 1996 zacal sluzit nedezne sv. omse pre vysokoskolakov v UNIC klube v studentskom mestecku v Mlynskej doline. V tomto roku bol povereny spravou prveho studentskeho pastoracneho centra, ktore bude dane do prevadzky v januari 1998 na internate L. Stura v Mlynskej doline.

Nove Dimenzie: Kedy a u koho sa zrodil napad, aby nedezne stretnutia pri sv. omsi v klube UNIC prerastli, obrazne povedane, do trvalej pritomnosti Jezisa na bratislavskych internatoch?

Milan Bubak: Tento napad nie je ani z Bratislavy, ani zo Slovenska, ale je to skutocnost, ktora ma svoje miesto v celosvetovej Cirkvi. Pastoracie univerzitnych studentov ma ine specifika na katolickych univerzitach a ine na statnych univerzitach. Kazdopadne aj na statnych vysokych skolach ma mat Cirkev svoje miesto. Ved ich navstevuje vysoke percento katolikov, zvlast na Slovensku. Ak ma byt Cirkev pritomna na tychto skolach, potom sa samozrejme predpoklada, ze tam bude pritomny knaz, miestnost na stretavanie, v najlepsom pripade aj so stalou pritomnostou eucharistickeho Krista.      Iniciativa v tomto pripade vysla od samotnych studentov. Na jej zaklade som zacal sluzit nedezne sv. omse v UNICu v marci 1996, ale postupom casu som videl, ze je treba komplexnejsiu a systematickejsiu pracu na tomto poli. Jednoducho, studentom je treba pomoct vo viacerych oblastiach a tu ma svoje nezastupitezne miesto kaplnka s pritomnostou Jezisa.

ND: Ako to bude s pritomnostou knaza v tomto pastoracnom centre, bude tu permanentne pritomny ako farar vo svojej farnosti?

MB: V podstate predpokladame, ze knaz bude denne pritomny a k dispozicii pre studentov. Ci tu bude aj byvat, to este zatiaz nie je jasne. Mnoho veci je stale v stadiu zrodu.

ND: Co by malo byt hlavnou naplnou pastoracneho centra?

MB: Zakladnou prioritou je sv. omsa a Eucharistia. Prave ona tvori Cirkev, konstituuje kazde krestanske spolocenstvo. Ci uz je to dieceza, farnost, alebo nase pastoracne centrum, sv. omsa musi mat svoje pevne miesto. Dalej je to, pochopitezne, vysluhovanie sviatosti, predovsetkym sviatosti zmierenia – spovede, ale v mensej miere aj inych sviatosti. Ved mnohi vysokoskolaci este len hzadaju cestu k Bohu, chceme im tu dat moznost pripravy na sviatosi krstu, birmovania, mozno aj manzelstva. Statut univerzitneho centra, ktory schvalil otec arcibiskup, dava totiz moznost, aby sa v individualnych pripadoch tieto sviatosti mohli vysluhovat. No a potom duchovne obnovy, uvidime ako casto, mozno raz do mesiaca... Chceme sa snazit aj o formaciu vysokoskolaka, ako krestana – laika a profesionala vo svojom odbore. Aby dokazal dat dohromady svoju profesionalnu formaciu so svojim presvedcenim. Takze by nemali chybat ani prednasky odborneho charakteru, z pohzadu poprednych krestanskych osobnosti v danych oblastiach. Nebudeme sa vyhybat ani koncertom, ci divadlu. Nemala by chybat ani taka zalezitost, ako je napriklad cajovna. Teda miesto, kde by sa v prijemnom prostredi mohli studenti stretavat vo svojom voznom case, vypit salku caju precitat si cosi, ci len tak sa pozhovarat medzi sebou. Ale vsetko to este nie je uplne jasne. V tomto momente sa skor drzime stareho spanielskeho prislovia: „Vykroc putnik, a cesta sa ti ukaze, ked budes kracat.“ Jednoducho citime, ze treba vykrocit a ako tato cesta bude vyzerat, ukaze buducnost a sam Pan.

ND: Bude toto pastoracne centrum konkurenciou pre tie klasicke VS kluby, ako su na Mlynoch napr. ELAM ci UNIC ?

MB: Nie. Nemalo by tu ist o konkurenciu. Skor o spolupracu. No v istom zmysle budeme alternativou travenia vozneho casu a rozvoja osobnosti. Vsetko zalezi na vizii, podza ktorej si kazdy klub zostavuje svoj program. No a my budeme mat tiez svoju viziu. Bude to vizia krestanska a podza nej sa budeme snazit vytvorit program pastoracneho centra, s tak sirokou ponukou, ako to len bude mozne.

ND: Aky je vlastne rozdiel medzi pastoracnym centrom a farnostou?

MB: Farnost je presne ustanovena jednotka v ramci cirkevnej struktury, ktora ma vymedzeny geograficky priestor, ma svoj kostol. Kazda farnost na cele s fararom by mala presne poznat svojich clenov, svoje rodiny, mat stale spolocenstvo pri slaveni Eucharistie a zaroven sprevadzat zudi, ktori su vo farnosti v ich krestanskom raste od kolisky az po hrob, ako sa hovori. Poskytovat im uspokojenie vsetkych potrieb, ktore maju pri snahe o svoj duchovny rast.    Pastoracne centrum nie je takouto jednotkou. Studenti kazdy rok prichadzaju a odchadzaju, geograficky tiez nie je vymedzeny, ved vysokoskolaci nie su len na Mlynoch. A navyse aj toto miesto patri vlastne do farnosti Karlova Ves. Aj s uspokojovanim vsetkych duchovnych potrieb to nie je uplne porovnatezne s farnostou. Nebudeme mat napriklad matriku, podza statutu sa tu bude treba naviazat na miestnu farnost Karlova Ves.     Kodex kanonickeho prava sice pocita aj s vysokoskolskymi farnostami a mozno to aj casom k tomuto stavu dojde.

ND: Ako je to s financiami? Neuvazovalo sa pri mnozstve zbierok na rozne ciele vypisat aj celoslovensku zbierku na financovanie tohto centra, ci VS pastoracnych centier aj v inych mestach Slovenska?

MB: To je vec, ktoru by musela riesit vyssia institucia, ako su otcovia biskupi, ci KBS. Ja som zatiaz neuvazoval o takomto celoslovenskom rieseni, hoci peniaze nam vezmi treba. Riesili sme to tak, ze sme rozposlali listy vsetkym knazom Slovenska, ktori podza svojho vlastneho uvazenia mohli prispiet. Ved ide o studentov z celeho Slovenska. Niektori odpovedali, niektori prispeli (asi 10%), niektori dokonca znacnymi ciastkami (najma bratislavski knazi). Nechavame to vsak na vlastne rozhodnutie kazdeho. Ved priprava tohto pastoracneho centra sa propagovala nielen tym rozposlanym listom po farach, ale aj v Katolickych novinach, televizii a malo by sa to objavit aj v inych mediach. Kazdy nech odpovie na tuto vyzvu ako uzna za vhodne.    Ale v kazdom pripade financie vezmi potrebujeme. Ved mi teraz nemame ziadny oficialny pravidelny prijem a v buducnosti ho tiez mat nebudeme. Studenti nemaju na to, aby mohli vydrziavat toto centrum. Tu to nie je tak, ako v normalnej farnosti, kde ked sa stavia kostol, ci fara, tak farnici prispievaju, ako mozu. Preto sa musime obracat na ine institucie a zudi. Tu je vsetko postavene na viere, ze Pan sa postara, ked nam poslal tuto myslienku.

ND: Kedy zacne pastoracne centrum v Mlynskej doline svoju cinnost?

MB: Ked sa nam ho podari dokoncit, lebo teraz tam prebiehaju rekonstrukcne prace (ide o jedalen SD L.Stura – pozn.red.). Chceli by sme ho otvorit 29. januara. Ci sa nam to podari to ja neviem, to vie len Pan Boh. Ale verim, ze to stihneme. Bude zalezat od pomoci, najma tej financnej.

ND: Z roka na rok pribuda mladych na zudi na pondelkovych vysokoskolskych „osmickach“ v Jezuitskom kostole, na akademickych dnoch v Banskej Bystrici, na europskych Taize stretnutiach, ci gospelovych festivaloch. No mimo tychto „masoviek“ je mladych krestanov vidiet a citit v spolocnosti vezmi malo. Co s tym?

MB: Toto je naozaj problem. Myslim, ze su to pozostatky este z cias, ked sme sa museli ukryvat a robit veci, ktore neboli az tak vezmi napadne. No a tak sa to prenieslo aj do nasich cias. Nielen u mladych zudi, ale vseobecne. Katolici laici boli zudia, ktori radsej sa nedali poznat. Bolo to nebezpecne. Ale v normalnych pomeroch cirkev musi byt viditezna alebo aspon cititezna. Takze viera by nutne mala vyustit aj do socialnej angazovanosti, ci uz na poli humanitnom, alebo spolocenskom. Myslim si, ze v tomto smere treba zrejme usmernovat vyvoj a rast mladych zudi vo viere, aby ich „stretka“ neboli zamerane len na rozhovory, modlitbu, alebo biblicke uvahy a podobne, co je samozrejme vezmi dobre a nutne, ale aby to vsetko viedlo prave do vonkajsej socialnej angazovanosti.

ND: Co by ste poradili nasmu casopisu? Ved do vekovej kategorie, ktoru chceme oslovovat, patria aj vysokoskolaci, teda ti, ktorym aj Vy venujete svoj zaujem a aktivitu.

MB: V prvom rade som rad, ze vznikol. Je to uzasna vec, ze je tu taketo forum. Po druhe: dat priestor vysokoskolakom, aby sa tu mohli aj sami vyjadrovat alebo prejavit svojimi prispevkami. A po tretie: ti, ktori ho maju na starosti, by mali byt zamerani najma na pocuvanie, lebo to je asi podstata pastoracie v Cirkvi. Ked hovorime, najprv musime pocuvat, aby sme mierili presne. To znamena, ze ti, ktori tento casopis tvoria, musia byt v obraze, aby vedeli, pre koho pisu, co ti zudia prezivaju, co ich trapi, o co sa chcu delit, v com potrebuju pomoc, ci radu. No a samozrejme, aby to co pisu, alebo prezentuju, bolo orientovane naozaj krestansky. Aby tam bolo citit, ze je tu vzdy riesenie, ktore je nad vsetky ine riesenia a tym je Jezis Kristus.

ND: Dakujeme za rozhovor.

<zhovaral sa Peter Pasuth>