Ladislav Csontos vystudoval za totality Prirodovedecku fakultu UK, popri nej tajne vstupil do Spolocnosti Jezisovej (jezuiti), v ramci „podzemnej“ Cirkvi sa venoval pastoracii malych skupiniek studentov, bol tajne vysvateny za knaza. Po revolucii okamzite zacal budovat siet vysokoskolskej pastoracie (stretka, VS omse u jezuitov), tejto cinnosti sa venuje doteraz. Okrem toho sa habilitoval na CMBF UK, od tohoto skolskeho roka je dekanom Teologickej fakulty sv. Alojza pri Trnavskej univerzite. Stal pri zrode a je veducou osobnostou Akademickych dni v Banskej Bystrici (kazdorocne celoslovenske stretnutie krestanskych vysokoskolakov) a sympozia Nova evanjelizacia, ktore sa kazdorocne organizuje v Bratislave.

Nove Dimenzie: Vysokoskolske pondelkove „osmicky“ funguju uz od roku 1990. Necitite po osmich rokoch takmer nepretrzitej prace istu opotrebovanost, opakovanie sa? Pred zaciatkom tohoto skolskeho roka sa hovorilo o vasej vymene v suvislosti s novymi povinnostami na fakulte sv. Alojza pri Trnavskej univerzite.

Ladislav Csontos: Co sa tyka „osmiciek“ v nasom kostole u Jezuitov. Zacal by som s tym, ako vznikli. Este pocas totality existovali „stretka“, alebo rozlicne kruzky krestanskych vysokoskolakov, takmer na vsetkych fakultach bratislavskych vysokych skol. Ale existoval tu jeden problem – vymena informacii medzi jednotlivymi stretkami a medzi jednotlivymi fakultami. Citili sme potrebu niecoho spolocneho, kde by viac-menej vsetci mohli byt spolu. A preto vlastne vznikli pondelkove „osmicky“. Pondelkove z toho dovodu, ze vacsina stretiek sa uskutocnuje v utorok, stredu, stvrtok. Aby toto spolocne stretnutie, ktorym je vysokoskolska omsa, neprekazalo tomu, co je dolezitejsie, a to su vlastne stretnutia v malych spolocenstvach. Tieto sv. omse chceli dat urcitu platformu pre take zjednotenie a sledovali od sameho zaciatku dva ciele: prvym bolo posilnit krestanske sebavedomie, cize vychovat sebavedomych (v tom dobrom zmysle slova) krestanskych laikov a druhy ciez priviest veriacich mladych zudi od urciteho stranenia sa verejnosti k angazovanosti vo verejnych zalezitostiach, k tomu, aby si uvedomili, ze musia byt kvasom spolocnosti. Ja sam to uz robim osmy rok a iste by bolo dobre, aj o tom uvazujem, ze by niekto iny mohol prevziat tuto pracu. S tym, ze by mohla zasa dostat novy naboj nove podnety, impulzy. Tu osuchanost by mali posudit ini. Dost tazko to clovek moze sam posudit. Ja vidim jedno: ze mam aj veza inych povinnosti a aktivit a niekedy mam pocit, ze uz na to celkom nestacim.

ND: Okrem vysokoskolskych sv. omsi vsak funguje aj siet stretiek podza univerzit, fakult a rocnikov. Stretiek je veza, preto si ich pochopitezne animuju sami vysokoskolaci. Nemyslite si, ze v tomto kzucovom obdobi formacie mladeho cloveka tu chyba autorita (moralna aj odborna) knaza? Nebude sa tejto pastoracii venovat viac jezuitov?

LC: Co sa tyka integrovania vysokoskolakov do zivota Cirkvi, iste by bolo dobre, keby sa akademickej mladezi venovalo viac knazov. Bolo by vyborne, keby sa vysokoskolakom mohli venovat na plny cas. Zatiaz, ako som informovany, po celom Slovensku su to vsetko knazi, ktori maju aj ine pastoracne alebo pedagogicke povinnosti a teda nie su na plny cas k dispozicii studentom. Dalej tito knazi by mali byt nato vnutorne disponovani, lebo ide o vezmi specificku pastoraciu. Samozrejme je potrebne, aby boli pre tento druh pastoracie aj patricne formovani. Co sa tyka „stretiek", myslim, ze nie je idealne, ak je na kazdom knaz. Skor povazujem za dolezite to, aby knazi animovali stretka cez animatorov. Venovali sa predovsetkym formovaniu animatorov, ich duchovnemu vedeniu. Nato su dobre duchovne obnovy, duchovne cvicenia a ine formy duchovneho zivota, ale aj vzdelavanie. Vaznym problemom je nedostatok katechezy dospelych. Tu sa sice snazime v ramci existujucej struktury zachytit vsetkych, a tym, co maju zaujem, davame moznost prejst aj katechezou dospelych. Ved aj Svaty otec pripomenul nasim otcom biskupom v Sastine ako jeden z dolezitych momentov pastoracie prave katechezu dospelych. Tento druh katechezy sa mi vidi osobitne dolezity najma medzi vysokoskolakmi, lebo pocas vysokoskolskeho studia dosiahnu maximalnu vysku vzdelania vo svojej profesii, ale vedomosti, ci vzdelanie v oblasti nabozenstva je casto sotva na urovni maturity. Cize dochadza potom k nevyvazenemu rozvoju osobnosti, co je na skodu im samym, ale aj tomu, ze by mali byt kvasom v spolocnosti. Samozrejme, ze na tuto formaciu tu nie su len jezuiti...

ND: Predsa len, nepocita sa s tym, ze by kazda univerzita resp. internat mal vyhradeneho svojho knaza, ktory by zabezpecoval zakladnu duchovnu sluzbu (sv. omse, sviatost zmierenia) a bol k dispozicii ci uz stretkam alebo samotnym vysokoskolakom?

LC: Riesenim tohoto problemu by sa mali stat vysokoskolski kaplani, ktori by posobili vo vysokoskolskych pastoracnych strediskach. Napriklad v Rime Univerzita La Sapiencia, ktora pocita takmer sto tisic studentov, ma samostatny kaplanat, ktory vedu jezuiti. Je tam sest knazov na plny uvazok, ktori su vycleneni len pre pastoraciu na tejto univerzite. Myslim, ze toto je cesta, ktorou budeme musiet kracat aj na Slovensku. Ved nielen armada potrebuje svojich specializovanych kaplanov, ale aj akademicky svet potrebuje svojich knazov. A verim, ze sa coskoro stane skutocnostou, ze bude aspon niekozko knazov vyclenenych pre vysokoskolsku pastoraciu. Podza mojej skromnej mienky, v Bratislave by bolo treba aspon 20 knazov.

ND: Koncom januara by sa malo v bratislavskom studentskom mestecku v Mlynskej doline na VS inernate L. Stura otvorit prve vysokoskolske pastoracne centrum. Aky bude vztah medzi doterajsimi aktivitami (stretka, pondelkove sv. omse v jezuitskom kostole) a aktivitami pastoracneho centra? Nebudu si konkurovat?

LC: Z vysokoskolskeho pastoracneho strediska v Mlynskej doline sa nesmierne tesim. Pastoracne centrum vyrastlo z aktivity studentov, studenti sami budu stat za nim, budu ho podporovat a budu ho citit ako cosi vlastne. A to je vezka zaruka toho, ze bude pozehnane. Tesim sa tomu, a bol by som rad, keby kazdy internat, alebo vysokoskolske stredisko malo svoje pastoracne centrum. Potom tie dnesne aktivity, co su „osmicky" a ostatne s tym suvisiace akcie, sa v podstate stanu zbytocnymi a budem pripraveny na to, ze zaniknu. To mal byt urcity zarodok, pokiaz sa nevytvoria pastoracne strediska na jednotlivych vysokych skolach, ci internatoch. Pravda, to moze byt perspektiva na 20 rokov. Konkurencia? O tom, myslim, nemoze byt ani reci. Skor je treba hovorit o spolupraci. Ved uz samotna navsteva u rektora Univerzity Komenskeho profesora Devinskeho bola v zlozeni otec biskup Rabek, pater Bubak a ja. Takze uz sme sa dohodli o spolupraci, pokiaz to bude mozne aj v tomto centre. Je jasne, ze jeden clovek, ktory je zaujaty aj inymi pastoracnymi povinnostami, nemoze utiahnut taky kolos, ktory je vlastne vacsi ako jedna vezka farnost. Ved v tomto studentskom mestecku je oficialne ubytovanych 15 000 vysokoskolakov, ale v skutocnosti ich moze byt aj do dvadsat tisic.

ND: Rok od roka pribuda mladych na „osmickach“, na kazdorocnych akademickych dnoch v Banskej Bystrici, na mladeznickych putach, ci na roznych krestanskych hudobnych festivaloch a koncertoch. Nadsenie z tychto „masoviek“ vsak nedokazu preniest, do svojho okolia, do poslucharni, do internatnych izieb, k svojim neveriacim kolegom a priatezom. V dnesnej spolocnosti tychto mladych krestanskych akademikov takmer vobec nie je citit. Co sa s tym podza vas da robit?

LC: Ziaz, prejavuje sa tu urcita chudokrvnost celeho nasho krestanstva. Sme vezmi dobri, co sa tyka navstevnosti nedeznych sv. omsi, alebo ucasti na putach. Pred nejakym casom navsteva Svateho otca ukazala, ze naozaj sa vieme v tych masovych akciach odusevnit. A aj casto hovorime o zudoch: „To je praktizujuci katolik". Tym chceme povedat to, ze on chodi kazdu nedezu na sv. omsu, raz za mesiac pristupi k sviatosti zmierenia a deti ma prihlasene na vyucovanie nabozenstva. Ale ked ide uz o zalezitosti hospodarskeho zivota, verejneho, socialneho, politickeho zivota, alebo ked sa jedna len o taku malickost, ako je spravanie sa na cestach, to vobec nesvedci o tom, ze by sme boli silnym krestanskym narodom. Tymto vsetkym je poznacena aj nasa mladez, a tym su poznacene aj nase aktivity. Preto si myslim, ze je dolezite najma vysokoskolakov motivovat k tomu, aby sa angazovali na univerzitach, v akademickych senatoch. Aby sa angazovali vo veciach spolocenskych, aby prekonali v sebe pasivitu. A prave k tomu sa snazim podnietit prednaskami, alebo niektorymi kaznami mladych zudi, aby prestali chapat krestanstvo tak zuzene - liturgicky, ale zacali ho viac chapat ako dusu celeho ich zitia. Tak ako to povedal Tertulian: „Co je dusa v tele, to maju byt krestania vo svete". No a kto uz ma byt tou dusou? Ti starki co nevladzu? No urcite to musi byt v prvom rade mladez! A to je aj ciez, o ktorom som hovoril - povzbudit mladez k sebavedomiu a k aktivite.

ND: Ako sa pozerate na moznosti travenia vozneho casu akademikov? Nechybaju im napr. krestanske mladeznicke kluby s moznostou cajovne, citarne, videoprojekcii, divadiel, koncertov ci prednasok?

LC: Myslim, ze chybaju mnohe taketo zariadenia. Ale este viac mladym chyba od nas, trochu skor narodenych, viac dovery, viac povzbudenia, aby sa o nas mohli opriet, aby sme im davali sancu, aby sme ich posuvali dopredu. Myslim, ze to by mladi zudia potrebovali este viac, ako potrebuju aj tieto samozrejme veci, ktorymi su rozlicne klubovne, cajovne, kniznice, studovne a sportoviska. Ved aj tych je pomerne malo. Ale to vsetko by sa dalo vyriesit, keby sme sa pokusili dat mladym zudom vacsiu zastitu a viac podpory, aby oni sami mohli v tychto veciach podnikat, organizovat, angazovat sa.

ND: Co by ste poradili nasmu novemu casopisu?

LC: Kazdy casopis nadvazuje dialog so svojimi citatezmi. A o to by sa mal casopis s ambiciami oslovit aj vysokoskolsku mladez, teda vas casopis Nove Dimenzie, snazit vsetkymi moznymi sposobmi. Aby nielen hovoril k mladym zudom, ale aby ich aj pocuval. Nemal by mat prilis dlhe clanky , nesmu chybat ilustracie, ani jedna stranka nech nie je bez fotografie. To su naroky na redakciu. Ale vyhodou tychto narokov by malo byt, ze mnohi mladi schopni zudia - autori, fotografovia, ilustratori, grafici..., dostanu sancu zacat na strankach tohoto casopisu. Ja sa len tesim, ze taky casopis uzrel svetlo sveta. Nech mu Pan Boh pozehna, a nech k tomu malickemu nakladu (prve cislo, ktore mal P.Csontos vtedy v rukach, vyslo v naklade 1 200 ks - pozn.red.) pribudne nejaka nula, aj dve. Lebo sa hovori, ze nula dokopy nic nie je, len je dolezite, ci sa postavi pred alebo za. Keby sa tych nul vedelo zopar postavit za cislo tohto vasho nakladu.

 

ND: Dakujem za rozhovor.

<zhovaral sa Jozef Soltes>