Viac ako sto tisic mladych zudi na Slovensku travi svoje najkrasie mlade roky studiom na univerzite ci vysokej skole. Medzi nimi je veza krestanov najma katolikov (na statisticke dve tretiny sa radsej nebudem odvolavat). Ze tento vek dozrievania, zaverecnej profesijnej formacie a v mnohych pripadoch aj vyberu povolania, ci zivotneho partnera, je kzucovym pre mladeho cloveka asi netreba nikoho presviedcat. Co nam treba robit preto, aby nasej spolocnosti a Cirkvi konecne prestali chybat mladi angazovani a nadseni laici v spolocenskej sfere, v politike, na uradoch, skolach, v mediach, v kulture, ci v podnikatezskych kruhoch? Na co treba klast doraz, aby Slovensko konecne pocitilo silu krestanstva nielen vo vyhlaseniach otcov biskupov, ale najma v kazdodennom zivote vo vsetkych oblastiach?

Ako to bolo...

Uz za totality boli vysokoskolaci (najma bratislavski) „privilegovanou“ skupinou v cinnosti podzemnej Cirkvi. Malym vysokoskolskym kruzkom sa tajne (podza systemu prof. Kolakovica) venovali tie najlepsie kapacity - duchovni aj laici (Jukl, Krcmery, Miklosko, jezuiti, saleziani,..), ktorymi slovenska cirkev na nasom uzemi disponovala. Mnohi z tychto mladych sa potom rovnako aktivne zapojili do „podzemnej“ akademickej pastoracie a z nich vdaka tomu neukoncilo skolu, ci dokonca okusilo vazenie.

Ako to pokracovalo....

Po revolucii sa vsak tato podzemna siet rozpadla, pretoze knazi boli povolani do pastoracie a laici z kotolni a vyroby do politiky, za katedry, ci do svojich profesii. Kedze pastoracia vysokoskolakov je takmer po celom svete zviazana najma s jezuitmi, boli prvymi, ktori sa u nas tejto ulohy oficialne zhostili. P. Ladislav Csontos SJ, ktory mal s touto pastoraciou znacne skusenosti uz z totality, zorganizoval siet kruzkov (tzv. stretiek) podza skol, fakult a rocnikov. Ako spajaci prvok vsetkych stretiek vznikli v roku 1990 vysokoskolske pondelkove sv. omse v bratislavskom jezuitskom kostole (blizsie vid. rozhovor s p. Csontosom na inom mieste). Okrem toho boli aj alternativne moznosti stretiek, ktore viedli knazi niektorych inych rehoznych spolocnosti: saleziani, dominikani, redemptoristi, kapucini, ci frantiskani. V inych akademickych mestach lezala starostlivost (pretoze o oficialnej pastoracii sa az do tohoto roka prakticky neda hovorit) tiez najma na pleciach rehoznych knazov.

Blyska sa na lepsie casy?!

Prakticky az v roku 1997 sa zformovala sekcia pre univerzity pri komisii kultury a skolstva Konferencie biskupov Slovenska. Pre kazdu univerzitu bol povereny jeden clovek, ktory zodpoveda za pastoracne aktivity pre vysokoskolakov a po serii rokovani otca biskupa Frantiska Rabeka s rektormi slovenskych univerzit boli priszubene priestory pre pastotracne centra akademikov priamo na univerzitach, ci internatoch (presnejsie material KBS). Prvym z nich bude v januari 1998 pastoracne centrum na inernate L. Stura v Mlynskej doline v Bratislave (blizsie rozhovor s P. Bubakom poverenym jeho spravou).

A co mladi?

Po revolucii, na ktorej sa vysokoskolaci podielali vyznamnou mierou, vsak doslo medzi nimi k silnej apatii. Az na niekozko pokusov politickych, ci profesnych skupin (herci), ktory sa pokusili zapojit studentov do presadenia svojich zaujmov, sa studenti verejne za svoje zaujmi takmer vobec nehlasia. Citit medzi nimi silny individualizmus a nizku mieru solidarnosti. Teda faktory, ktore su citit aj medzi studentami v zapadnej Europe. Masove protesty nemeckych studentov z konca novembra 1997 proti slabemu toku financii do skolstva, nedostatocnemu vybaveniu univerzit a univerzitnych kniznic, ci chatrajucim internatom (teda rovnake problemy ako na Slovensku) su v Europe skutocne vynimkou a nie pravidlom.

Kde su krestania?

Ziaz, tato apatia a individualizmus postihli rovnako veriacich ako aj neveriacich. Mladi mali radsej ustrania svojich stretiek a raz do tyzdna sa potichu vyparili do anonymity vezkomesta, kde v preplnenom jezuitskom kostole v pondelok o osmej vecer mali moznost precitit nadsenu a radostnu atmosferu spolocneho stretnutia s priatezmi a najma s Jezisom. No ich nadsenie a sebavedomie vydrzalo len pol hodinu po skonceni omse, ked sa aj posledny diskusny kruzok spred kostola rozhodol odist bud domov, ci na internat. Presne to iste sa dalo vidiet a citit na roznych mladeznickych akciach. Ci uz to boli mladeznicke pute, Taize stretnutia, hudobne festivaly a.i. Nadsenie vyprchalo a nasi neveriaci priatelia, kolegovia, ci spolubyvajuci vysli skratka. Navyse mladi krestania nehyria aktivitou ani na tozko, aby si tieto svoje obzubene podujatia udrzali. Nebyt nadsenych organizatorov, ktore si tieto akcie vezmu za svoje a obetuju im kopec driny a casu, veru by nebolo ani stretiek, ani omsi, ani festivalov, ci puti. (O tom by mohol porozpravat Juraj Drobny, ktory po siestich uspesnych rocnikoch najvacsieho slovenskeho gospeloveho festivalu Verim, Pane, musel posledny rocnik pre nedostatok financii odvolat.)

Ked nejde hora k Mohamedovi, musi ist Mohamed k hore

A tak ked nemal Jezis moznost prist na internaty cez mladych, musel prist osobne. A od otvorenia pastoracneho centra na „Sturaku“ bude v studentskom mestecku v Mlynskej doline neustale. Bude tam totiz kaplnka s bohostankom s kazdodennou sv. omsou. K dipozicii bude pritomny knaz na duchovnu radu, ci sviatost zmierenia. Bolo nacase. Aktivita siekt a inych nabozenstiev na internatoch sa evidentne stupnuje. A prave ti, ktori najviac citia potrebu v nieco verit, niekam patrit, citit lasku, pozornost a priatezstvo, im najviac sadaju na lep. A to len preto, ze my – krestania dostatocne nesvedcime o nasej Ceste, Pravde a Zivote. A tak od tohto roka (aspon dufam), pri otazke neveriaceho spolubyvajuceho, ci spoluziaka „Kam ides?“, sa miesto klasickeho „Do mesta.“ (ved tam skutocne chodi na sv. omsu a do kostola), ozve „Na Sturak.“. No a na logicky nasledujucu otazku „Na co?“, bude treba vyjst s pravdou von - „Do kaplnky.“ resp. „Na sv. omsu.“ A svedectvo je na svete. A mimochodom, moznost len tak „v papuciach“ si vybehnut na par minut za Jezisom nie je vobec na zahodenie (aspon pre obyvatezov „Sturaku“).

A co internaty?!

Nemozem si odpustit jednu poznamku, co sa tyka internatov. V obdobi prvej Slovenskej republiky fungovala v Bratislave vynimocna institucia - katolicky internat Svoradov. Vdaka tomuto duchovnemu dietatu Eugena Filkorna sa na Slovensku objavila vynikajuca generacia intelektualov (Kirschbaum, Sramek, Mikula a.i.) , ktora dokazala na svojich pleciach podrzat vieru a narodne povedomie ci uz doma, alebo v zahranicnej emigracii. Po zhabani vsetkych katolickych vzdelavacich institucii komunistami v roku 1945, v budove Svoradova vznikol laicky vysokoskolsky internat, ktory je tam dodnes. Preco sa katolicka cirkev nepokusi opat vybudovat katolicky internat, kde by veriaci studenti nasli nielen strechu nad hlavou, ale aj duchovnu a intelektualnu formaciu?! Ako sa asi moze citit krestan - prvak, ktory mal to stastie, ze dostal internat. Mlady17 - 18 rocny clovek pride do prostredia, kde je uplne normalne, ze jeho vrstovnici ziju culym sexualnym zivotom. Ked z casu na cas nemoze prespat na izbe, lebo jeho spolubyvajuci ma u seba frajerku, alebo ked dokonca spolubyvajucemu a jeho frajerke pritomnost ostatnych na izbe ani nevadi. Preco by prave on mal chodit so svojim dievcatom iba do divadla a na prechadzky, ved sex je nieco krasne a prijemne. Bol by hlupak, keby odolal. O alkohole a drogach plati to iste. Pokiaz mu chyba nadprirodzena motivacia, pokiaz sa este osobne nestretol s Bohom (v tomto veku ma tuto skusenost malokto), pokiaz mu chyba opora, ktosi blizky, co ho podrzi, nema sancu. Kozko mamiciek zalamuje rukami, ako sa ten ich chlapec, ci dievca, ktore krestansky vychovali, dokazal v Bratislave spustit. Takto konci nadejna slovenska veriaca inteligencia (este skor, ako vobec zacala). A noveho Svoradova (ci skor noveho Filkorna?), kto vie preco, niet ...

Kde sa stratila solidarita...

Vezmi zvlastnym javom je aj to, ze mladi krestania si celkom nedokazu osvojit socialne ucenie Cirkvi. Aj ked je to v dnesnej spolocnosti tazke. Ved si len staci uvedomit, ze uz prvy rok po skonceni univerzity zaraba pravnik, ci ekonom viac ako technik, a vsetky tieto skupinu podstatne viac, ako prirodovedec, ci ucitez (a to este pred rokom sedeli vsetci v jednej lavici na vysokoskolskej osmicke). A tieto rozdiely sa postupom casu este zvacsuju. O to viac ma prekvapuje, kozko mladych krestanov (najma tych, co lepsie zarabaju) s pokojnym svedomim „ulieva" svoje prijmy (nepriznava ich v plnej vyske, resp. ich zdańuje cez ine - casto fiktivne osoby,...), aby platili nizsie dane. Argumenty typu: Nebudem zivit 10 ciganov, ci take vysoke dane nikde nie su (mimochodom vyskou nasich dani patrime skor k europskemu podpriemeru) by do ust krestana patrit nemali. Ved zatiaz vsetci sme vystudovali a studujeme zadarmo. Nasimi danami studium ciastocne splacame resp. budeme splacat (ciastocne ho splatili nasi rodicia), setrime na studium nasich deti a na nas dochodok (rozpravka O troch grosoch...). A co k zdravotnemu poisteniu? To tiez funguje na socialnom principe. Bohatsi vyssimi odvodmi prispievaju na chudobnejsich. Prave my krestania, ktori sa riadime ucenim Cirkvi, budeme mat zrejme viac deti, ako je priemer na populacne stagnujucom Slovensku. Ved si len skuste vyratat, kozko vyjde poistovnu take rizikove tehotenstvo (dnes, ziaz, celkom bezna diagnoza) - 8 mesiacov po 90% vysky posledneho mesacneho platu a vsetky specialne vysetrenia, lieky, hospitalizacie a nakoniec samotny porod k tomu.... Kazdy veriaci by si mal uvedomit, ze pri vyssom plate svojimi vyssimi odvodmi podporuje najma svojich bratov a sestry vo viere. A mimochodom aj tych 10 ciganov su Bozie deti rovnako ako my. Ze vraj tieto vytky nepatria studentom? Nuz, pokiaz si to neuvedomia pri formacii na univerzitach, v praxi je uz zvycajne neskoro.

Patri nabozenstvo na univerzity?

V tejto suvislosti si musime polozit otazku, ci odborne vzdelanie, za ktore ziskava student svoj akademicky titul, nepredbehlo nabozenske vzdelanie studenta. My musime byt predovsetkym dobrymi krestanmi, aby sme mohli byt aj dobrymi odbornikmi. Lenze nabozenska vychova konci v 2. rocniku strednych skol a na univerzitach chyba uplne. A stretka ani katechezy na vysokoskolskych sv. omsiach systematicke vzdelavanie vo filozofii, moralke, teologii, cirkevnom prave, ci dejinach nenahradia. Miesto toho na univerzitach nechybaju tzv. „spolocensko - vedne“ predmety. Klasicky priklad na tento druh vzdelavania je STU, kde sa byvale katedry marxizmu-leninizmu pretransformovali na katedry spolocenskych vied, a nich prednasaju skutocne filozoficku „vsehochut“. Aby sa nieco zmenilo, treba navrhy „pretlacit“ cez akademicky senat. Lenze ked v nom nebude sediet dost krestanov na sudentskych (ale aj pedagogickych) stolickach, tak sa s tym veru tazko pohne.Budeme aktivni alebo nebudeme (vobec) ?A sme opat pri koreni veci. Pokiaz veriaci studenti nepochopia, ze musia vyjst z obrannej ulity a nezacnu pristupovat k svojim problemom aktivne a energicky, pokiaz budu iba ocakavat pomocnu ruku od otcov biskupov, patra Csontosa, alebo patra Bubaka, mozno pastoracne centrum nebude mat o par rokov komu sluzit.Mladi zudia su vzdy najdynamickejsou vrstvou spolocnosti. Mladi akademici su zdrojom mnohych vybornych kritickych postrehov, ale aj dobrych napadov, ako problemy vyriesit. Musia vsak prekonat dnes tak modny individualizmus (nestarat sa o inych, ci uz z hanblivosti, alebo lenivosti), musia najst v sebe ochotu obetovat svoj vozny cas, dost sil, trpezlivosti a pevne nervy pri presadzovani svojich napadov. Prvou sancou bude prave pastoracne centrum na „Sturaku“, ktore bude take, ake si ho sami akademici urobia. Sancou chce byt aj tento casopis. Chceme dat nielen priestor na diskusiu a riesenie problemov veriacich studentov, ale aj moznost tym, ktory by chceli tvorit casopis. ND potrebuju prispievatezov, fotografov, ilustratorov. Chce byt casopisom pre vas, ale vy ho musite pomahat tvorit. Dufam, ze sa nam to spolu s Bozou pomocou podari.

<Roman Tarina>