Piateho augusta nasadame na tazko nalozene bicykle (strava na 3 tyzdne doplnena oblecenim do zimneho pocasia a horolezeckou vyzbrojou – lano, macky, cakany, stany) smerom Vieden. Odtiaz sa vlakom prevezieme cez cele Rakusko az do Feldkirchu. Tu zacina nase putovanie smerom do francuzskych Alp na najvyssi vrch Europy.Cestou planujeme jednu medzizastavku v srdci svajciarskych Bernskych alp kvoli aklimatizacii na vacsiu vysku. Kilometre ubiehaju zo zaciatku pomaly, ale isto. Zvykame si na tarchu nasich zatazenych, ci skor pretazenych bicyklov, hlavne konzervami a tuctami sackovych polievok z domu. Hned od zaciatku nasej vezkej tour strieda mensi kopcek vacsie sedlo. Prechadzame Lichtenstajnsko s hlavnym mestom Vaduz, dalej Zug, Luzern so znamym drevenym mostom plnym kvetin. Za prvym vacsim horskym sedlom Brunigpass (1008 m.n.m.) nas po strmociznom zjazde (13%) vita horske stredisko Meiringen, obkolesene hradbami samych trojtisicoviek s nespocetnym mnozstvom mensich, vezkych az obrovskych vodopadov vsade navokol (najvacsi je Reichenbachfall). Pocas nasej vypravy prespavame v stanoch na lukach, pastvinach popri potokoch, ci jazerach. V horach sa nam dari este luxusnejsie, vo vsadepritomnych svajciarskych sennikoch.Po zvladnuti priesmyku Grosse Scheidegg (1930 m.n.m.), kde je miestami stupanie az 23% (!) prichadzame spolocne do Grindelwaldu, kde odkladame na 4 dni bicykle a po vecernej nedeznej poboznosti s nabalenymi batohmi vyse hlavy pomaly zaciname naberat vysku smerom na horske stredisko Kleine Scheidegg, vychodziu dedinku na tury pod troma najznamejsimi velikanmi tejto oblasti (Jungfrau, Monch a Eiger). Ocareni uchvatnym panoramatickym pohzadom na skupinu stvortisicovych vrcholov travime kratku chvizu oddychu s mapou v ruke a s vyvratenymi hlavami nahor, sedime nedaleko konecnej zastavky zubacky, popijame vlazny obligatny caj a listujeme v sprievodcovi, vyberame si turu: zprava nas laka Jungfrau, so susediacim Mnichom a v zavere kotliny s dominantnym Eigerom. Nakoniec si spolocne vyberame Eiger. V tomto zadovcovom svete vezhor, kde priestor a cas nadobudaju ine, oveza vacsie rozmery je nam totiz vzdialenostou prave tento stit najrealnejsie pristupny.Vyrazame navecer: pohzad zo spacaku, leziac po boku vedza priatezov, hzadiac do nocnej uplne jasnej oblohy, posiatej statisicami hviezd. Citame si uryvok z evanjelia, prosime o pomoc a ochranu na zajtrajsi vystup... Okolity biely svet este i teraz uprostred noci ziari odrazom svetla mesiaca. Bivakujeme bez stanu vo vyske 2660 m.n.m., krasa... To jednoducho treba zazit. Vstavame o tretej, ovsene vlocky, cokolada, caj. Vyrazame nahor. Onedlho sa prihlasi nutnost nasadit macky, cepiny. Vrcholovy hreben znamena 60–70% strmost, sneh, zad, preveje, ziariace slnko a vrchol: stastie, pocit voznosti, radosti z cohosi dobre vykonaneho, co nas naplna, pevne objatie i slza v oku (3970 m.n.m, Eiger). Po spolocnej fotografii zideme pomerne rychlo nadol ku plesu, do bezpecia, tepla a pokracujeme znovu na bicykloch dalej. Smer Interlaken, Eigle, Martigny. V ceste nam stoja vsak este tri vacsie horske sedla: Moses, Forclas, Montets, vsetky okolo jeden a pol tisic m.n.m. Po niekozkych dnoch jazdy cez nadhernu svajciarsku prirodu, krasne upravene dedinky i malebne mestecka dosahujeme konecne horske stredisko Chamonix, plne vsakovakych stankov so suvenirmi, kaviarniciek a luxusnych hotelov. Uz sme na uzemi Francuzska. Je to nas vychodzi bod pre vystup na Blanc. Po opatovnom „ubytovani“ nasich bicyklov a batozin, vyrazame s nalozenymi ruksakmi (tentokrat tusim este viac) nahor smerom na zadovec Bossoin, kade vedie cesticka okolo chaty Grand Mulets (3005 m.n.m.), dalej Petit Plateau, maly a vezky vysvih, sedlo Grand Plateau, na hranici s Talianskom Col du Dome, bivouac Vallot (mala chatka) a samotny vrcholovy hreben az nahor (4810 m.n.m.). Prvy utok je neuspesny, ohromny chlad v noci v stane na snehu, nevyspatost kvoli zaludocnym tazkostiam a nahle zhorsenie pocasia nas zazenu z vysky 3000 m. nadol. Plni smutku sa dosuchceme do dedinky, trochu sa zotavit, vyspat a hlavne zacitit pocit frustracie. Krasne ranne pocasie vsak zahana vsetky chmurne spomienky i sklamania predoslych dni. Vracia sa nam i opatovna sila (neskor i vnutorna – podaktorym). Po svatej omsi naberame znovu chut a odhodlanie este raz si zmerat sily s touto horou a navecer vyrazame znamym chodnikom nahor. Po bivaku (2740 m.n.m.) budicek o tretej. O piatej sa pri mesacnom svite pocas prvych dotykov s risou zadu sa pomodlime rannu modlitbu a so slovami: „Pane chran nas svojou rukou. Vyjdeme potiaz, pokiaz nas ty povedies.“ Zaciname sa preplietat nahor chodnikom pomedzi nespocitatezne mnozstvo serakov a trhlin. Prve luce nas zastihuju uz vysoko na svahu, miname nas stary „superflek“ a pravidelnym tempom sa dostavame az do sedla Dome, na chatke si trosku oddychneme, poriadne sa napijeme a nazahko vyrazame na zaverecne metre k vrcholu. Slnko neuveritezne pali, odobera sil, okolita ziara beloby snehu hrozne taha zrak, no napriek vsetkej unave poslednych dni z nohy na nohu dosahujeme o druhej poobede, 19. augusta vrchol Mont Blancu, vyska 4810 m.n.m. Uzasny pohzad do diazok, do Talianska, Francuzska i vzdialeneho Svajciarska, vsade vokol lemuju horizont stovky a stovky vezkych, nadhernych oblakov. Ticho, krasne ticho, prerusi len nas nepravidelny dych a modlitba „Verim v Boha“, prostrednictvom ktorej posielame vdaku Panovi i pozdravy vsetkym blizkym doma, rodicom i priatezom. Pocit vitazstva este nie je vsak uplny, stale patrime hore, no vsetka ta namaha, odhodlanie, vypatie, vnutorna sila, voza, ktora nas potiahla az sem, vsetko to stalo zato podstupit, odskusat si svoje schopnosti v tomto casom neohranicenom priestore, kde je vsetko ine ako tam dole. Vsetko je tu tak neskutocne pokojne, kde plynie beh zivota inym rytmom a kde je vsetko jednoduchsie, tiche a nadherne.Toto su Bozie miesta na zemi, kde dokazem citit oveza viac jeho pritomnost, pomoc i ochranu. On neodvrati svoju tvar, nesklame nikoho tuzby, vzdy je blizko. Sprevadza nas cestou k ciezu, ktory urci nasmu zivotu, ako dobry otec, povzbudzuje v tazkosti a dodava opatovnej odvahy, stratenej viery a pri kazdom pade odpusta a dviha opatovne na nohy. Pomoze vzdy, ked ho potrebujeme. Doverujme mu !Tymito myslienkami sa pomalicky odoberieme na zostup, fotim veza zaberov. Rozhodneme sa prenocovat v chatke Valot nie daleko pod samotnym vrcholom (4380 m.n.m.).Nasledny den zostupime az do dediny a dvoma grilovanymi kurencami, ktore su prvym poriadnym jedlom po dvoch tyzdnoch, oslavime spolocne nasu radost. Az tu pri par hltoch francuzskeho vinka opadava z nas vsetko napatie.Kazdy z nas kupi nejaky darcek domov a uz aj tahame na bicykloch spat (3 dni), napriec Svajciarskom, tentokrat zdola nahor cez Sion, Brig, Furku a Chur do Feldkirchu, odtiaz zas vlakom do Viedne a do Bratislavy posledny usek bicyklami (25.08.1997).

Tuto vypravu, ktoru som viedol som venoval svojej mame, ktora bdela nad nasimi krokmi, venujem ju pre jej uzdravenie. A taktiez mojej priatezke, ktoru touto cestou pozdravujem a prajem jej do zivota vsetko len to najlepsie.

Peter Schmidt

 

Na zaver zopar faktov z expedicie Mont Blanc´97

Datum: 5. augusta - 25 augusta 1997

Zucastneni: Schmidt Peter, Sadovsky Michal, Bacik Ladislav a Matula Peter

Bicyklami napriec Svajciarskom: 1000 km

Horske sedla: Brunigpass (1008 m.n.m.), Grosse Scheidegg (1962), Col des Moses (1445), Col de la Forclas (1526), Col des Montets (1461), Oberalpass (2044)

Vrcholy: Eiger 3970 m.n.m., Mont Blanc 4810 m.n.m.

Celkove prevysenie: 17 000 m.

V pripade zaujmu rad poskytnem dalsie informacie (aj 250 fotiek) na adrese: Schmidt Peter, Hviezdna 9, Bratislava, tel: 07/245 594