Prvou vyznamnou udalostou roka sa stala navsteva sv. otca na Kube od 21. do 26. januara. Kuba bola jedinou krajinou na Americkom kontinente, ktoru este Jan Pavol II. nenavstivil. Vzhzadom na zdravotny stav papeza sa diskutuje o zatiaz nepotvrdenej marcovej ceste do Nigerie. Bola by to uz jeho 2. navsteva, tejto silnej no politickymi nepokojmi zmietanej africkej krajiny. Podnetom a vrcholom tejto pastoracnej navstevy ma byt blahorecenie trapistu Cypriana Tansiho v jeho rodnom meste Onista. Jan pavol II. sa ma stretnut aj s hlavou statu generalom Abachom, ktory sa dostal k moci pri prevrate v roku 1993 a szubuje krajine prechod k demokracii v tomto roku. Mimoriadne je dramaticky aj konflikt medzi krestanmi a muslimami. Ich pomer je v tejto najzudnatejsej africkej krajine 1:1.Za istu sa povazuje pastoracna navsteva sv.otca u nasho suseda v Rakusku. Od 19. do 21. juna navstivi Salzburg, St. Polten a Vieden.V meste Mozarta pojde o ekumenizmus a oslavy 1 200. vyocia zalozenia arcidiecezy, v dolnorakuskom meste najma o duchovne povolania a vo Viedni budu vrcholom programu viacere blahorecenia.Na 11. oktober sa vo Vatikane planuje svatorecenie zidovky, karmelitanky a filozofky Edity Steinovej. Po synode oboch americkych kontinentov na konci minuleho roka sa planuju v tomto roku synody dazsich dvoch kontinentov. Na jar pridu do Vatikanu cirkevni otcovia z Azie. Tematicky okruh bude este sirsi ako na synode o Amerike. Katolici su na tomto svetatadiele v mensine (s vynimkou Filipin) a z toho vyplyvaju otazky dialogu s vezkymi vychodnymi nabozenstvami a s islamom. Budu sa riesit aj socialne a ekonomicke podmienky rozvijaucich sa „azijskych tigrov“, ktore sa dotykaju aj veriacich.Na jesen caka cesta do Vatikanu cirkevnych otcov z Oceanie. Medzi hlavne temy budu patrit otazky vztahov novych pristahovalcov a domorodeho obyvatezstva., ako aj kulturny skok z doby kamennej do modernych cias ani nie za 100 rokov v niektorych castiach ostrovneho svetadielu, spolu s jeho vyzvami pre spolocnost a Cirkev.

Od 16. novembra do 12. decembra zasadalo vo Vatikane 297 biskupov, poradcov a expertov aby sa zjednotili na spolocnej vizii – Amerika je jeden a to aj napriek obrovskym jazykovym, ekonomickymi a najma kulturnymi rozdielmi medzi Severnou a Juznou castou svetadielu. Biskupom sa podarilo objavit spolocne zaujmy. Zhodli sa, ze medzi najvacsie problemy dneska patri cinnost siekt, kriza rodinneho zivota, uzivanie drog a materialna chudoba. Zvlast zarezonovala poziadavka solidarity medzi narodmi a hzadanie ciest, ako presvedcit katolikov z bohatych narodov, aby pomohli svojim chudobnym susedom. Ziaz, v sucasnosti je tato pomoc smerovana najma do agresivnych programov demografickej kontroly, predovsetkym do kontroly porodnosti. Dazsim vezmi vaznym problemom su dlhy rovojovych juhoamerickych krajin. Sv. otec navrhuje ich odpustenie. Prave on sa pocas tejto synody stretol s prezidentom Svetovej banky J.Wolfensohnom a predostrel mu svoje navrhy na znizenie bremena dlhov. Problem agresivneho prieniku siekt medzi najchudobnejsich ma zrejme korene v nedostatocnej materialnej pomoci Cirkvi, ako aj nedostatky pri poskytovani duchovnej pomoci (rezervy vo vzdelani knazov). Vsetci biskupi sa zhodli na potrebe zacat s energickou evanjelizacnou kampanou, do ktorej treba zaangazovat najma laikov. Kazdy biskup by si mal na konci kazdeho dna sam seba spytat: „Som apostol alebo manazer?!“ A este jeden citat: „Cirkev by bola doverihodnejsia, keby sme menej hovorili o sebe a viac o ukrizovanom Jezisovi.“ Synoda skoncila 12.decembra na sviatok Panny Marie Guadalupskej. Pri tejto prilezitosti americky biskupi navrhli sv. otcovi, aby slavnostny zaver synody spolu s vyhlasenim apostolskej exhortacie uskutocnil v Guadalupskej bazilike, kde by mohol pri tejto prilezitosti kanonizovat Juana Diega a vyhlasit Pannu Mariu Guadalupsku za patronku americkeho kontinentu. Papez prejavil pochopenie pre tuto myslienku.

V novembri bola vo Vatikane predstavena nova Instrukcia o niektorych otazkach, tykajucich sa spoluprace laickych veriacich pri duchovnej sluzbe knazov. Bola reakciou na niektore priestupky a zneuzivania kanonov a smernic zo strany laikov najma v zapadnej Europe. Islo napriklad o ustanovovanie laikov za „kaplanov“ resp. „fararov“ pre katolicke spolocenstva, prednasanie homilii laikmi, vedenie nedelnych modlitbovych zhromazdeni laikmi a tiez o bezny zvyk rozdavania Eucharistie laikmi, napriek podmienenosti tohto aktu mimoriadnymi okolnostami. Dokument, na ktorom spolupracovalo 8 vatikanskych dikasterii (uradov) pocas 4 rokov, zdoraznuje absolutnu nenahraditeznost sviatostneho knazstva, jeho posvatnu moc odovzdavanu apostolskou postupnostou vyhradne cez svatenie a ziada starostlivu ochranu povahy a poslania sviatostnej duchovnej sluzby, ako aj povolania a svetskeho charakteru laickych veriacich. „Spolupracovat neznamena nahradzovat.“ Ziaz, dokument sa stretol v niektorych zapadnych krajinach s ostrym odporom. Münstersky biskup Lettmann napisal list odsudzujuci Instrukciu aj nazory sv.otca na tuto problematiku. Tieto reakcie vsak jasne dosvedcuju nutnost a potrebu tohto dokumentu.