Recenzie

Knihy

Gilbert Keith Chesterton

Co je spatneho na svete

Votobia Praha, 1997, 190 stran

Osobnost vezkeho (nielen telom, ale najma duchom) britskeho novinara, spisovateza a filozofa (1874–1936) patri k najobzubenejsim katolickym myslitezom v 20. storoci. Jeho inteligentny styl, provokativna az kontroverzna otvorenost, necakane pohzady na problem a suvislosti s nim spojene casto prijemne prekvapia citateza. A niet sa comu divit. Novinar, ktory denne zaplnal stlpceky tych najvyznamnejsich britskych dennikov a na ich strankach viedol polemiky s najznamejsimi osobnostami vtedajsieho Anglicka a zaroven autor detektivok, ktorych hlavnym hrdinom je katolicky knaz pater Brown, sa venoval vo svojom diele aj spolocenskym problemom a problemom viery (v roku 1922 konvertoval ku katolickej Cirkvi). Ani pri takychto vaznych temach mu nechyba zmysel pre humor a efektne vyuzivanie necakanych paradoxov. V knihe Co je spatneho na svete sa Chesterton pozera optikou „nepohodlnych idealov“ (najma krestanskych) na humanizmus, imperializmus, feminizmus, pedagogiku, nabozenstvo a cirkev ci socialne dopady liberalnej demokracie. Niektore zavery (napr. co sa tyka volebneho prava zien) vyvolaju na tvari dnesneho citateza uz len usmev, ale vezka vacsina Chestertonovych postrehov a analyz obstoji aj dnes – 70 rokov po napisani knihy. Toto dielo by sa pokojne mohlo zaradit medzi „povinne citanie“ pre krestanskych politikov a spravcov veci verejnych.Na knihe mi vsak prekazal archaicky cesky preklad z roku 1925 a chybajuci vysvetlivkovy aparat, ktory by sucasneho citateza zorientoval v dobovych anglickych realiach – mena, udalosti, politicke a filozoficke smery a.i. Co ma vsak zarmucuje podstatne viac, je fakt, ze sa Chesterton este neudomacnil v slovenskych nakladatezstvach. Za poslednych 8 rokov vysla len jedna kniha (aj to nie vezmi charakteristicka pre tohoto autora) – Sv. Frantisek z Assisi. Ani utla knizocka od kardinala Korca, propagujuca osobnost tohoto anglickeho mysliteza nepohla stojatymi vodami u nas. Este ze v poslednych rokoch v Cechach vychadza kazdorocne aspon jeden „klenot“ od tohoto autora. Navyse brnenske nakladatezstvo CDK uz druhy rok pripravuje na vydanie Chestertonovu Autobiografiu. Uz sa tesim…

Michael White

Veda a akty X

Prah, 1997, 224 stran

„Mysteriozny“ serial Akty X vyvolal aj na Slovensku ohromnu pozornost. Otazky okolo mimozemstanov, duchov, strasidiel a roznych paranormalnych javov zaplnaju v tomto obdobi nielen televizne obrazovky, ale aj stranky roznych „popularnych“ casopisov a zurnalov, filmov a sci-fi romanov, a v neposlednom rade aj knihy roznych pseudovedeckych sarlatanov typu Danikena. Vacsina zudi sa tym nadchyna a mnohi uz nezlomne veria vsetkemu, co sa na tieto temy docitaju. Pre mnohych bude tato kniha, ktorej autorom je profesor chemie a sef vedeckeho vyskumu na Oxfordskej univerzite, asi riadnym prekvapenim. M.White je aj vyznamnym prispievatezom do britskych novin a periodik a uspesnym spisovatezom. Jeho zazubou su zivotopisy vedcov. Napisal zivotopisy S.Hawkinga, A.Einsteina, Ch.Darwina, I.Asimova a dokoncuje I.Newtona. Kniha Veda a Akty X je o skutocnej vede, ktora sa skryva za tajuplnym svetom paranormalnych javov a dokazuje, ake neuveritezne je niekedy aj to, co ramec vedy vobec neprekracuje. Michael White sa v tejto knihe fascinujucim sposobom zaobera mimozemstanmi, telepatiou, posadnutostou, spontannym samovznietenim cloveka a mnohymi dalsimi zvlastnymi javmi, ktore tvoria zaklady pripadov agentov Muldera a Scullyovej v znamom TV seriali. Co hovori sam autor? „Bola by to uzasna zabava, keby jestvovali duchovia. Boli by nesmierne vzrusujuce, keby medzi nami zili mimozemstania a keby sme s nimi dokazali komunikovat. O co prijemnejsi by bol nas zivot, keby sme dokazali vo vezkom vyuzivat uzitocne telepaticke sily. Spontanne samovznietenie ma vezmi neuchvacuje, ale predpovedanie buducnosti by prislo celkom vhod, keby sme sa ho naucili spravne pouzivat a cestovanie v case by pre mna bolo splnenym snom. Bohuziaz, dokazy vo vacsine pripadov hovoria nieco ine. Ale my napriek vsetkemu neprestavame dufat a ja sam nepatrim k tym zudom s vedeckym vzdelanim, ktori uplne zavrhuju paranormalne javy. Je dolezite, aby sme si zachovali otvorenu hlavu, ale aby sme ju zaroven neprestali pouzivat. V ziadnom pripade neprestavajme klast otazky, podpichujme, patrajme. Nespustajme oci z oblohy. „Ak uz pre nic ine, tak preto, ze je to okno do vecnosti.“ Kniha je skutocne popularno-naucna. Jej citatez spolu s autorom prechadza zakutiami fyziky, kvantovej mechaniky, teorie relativity, chemie a biologie. Oprasenie znalosti zo skolskych lavic nebude na skodu.Co ma skutocne sokovalo bol fakt, ze prazske nakladatezstvo Prah vydalo knihu v slovencine. Horsie bolo, ze knihu s tozkymi chybami (najma „preklepmi“) som uz dlho nedrzal v rukach. Myslim si, ze na rozdiel od hzadania mimozemstanov, by nemalo byt problemom najst korektora. Takze ak niekto z vasich priatezov ci znamych zacne „saliet“ za mimozemstanmi ci okultnymi silami, tato kniha by mala byt tym najlepsim liekom.Roman TarinaPS: Je trochu naskodu celej knihy, ze autor, ktory sa snazi pozerat na rozlicne javy pod zornym uhlom dnesnych vedeckych poznatkov, nedokaze v sebe potlacit predsudky a skepticizmus voci vsetkemu „mimoriadnemu“ a „nabozenskemu“. A tak sa fyzika a ine exaktne discipliny stavaju kopetentne riesit vsetky zudske otazky, s cim sa vobec neda suhlasit.

HRY

Neverhood

The Neverhood™ & DreamWorks Interactive™, 1996

scenar: Douglas TenNaphel, pocitacova hra

Poziadavky: Pentium 75 Mhz, 8 MB RAM, 1 MB VGA, SVGA monitor, 4- rychl. CD-ROM, zvukova karta, 10 MB HDD, MS Windows 95.

Mozno sa cudujete ako to, ze v nasom casopise recenzujeme pocitacovu hru, ked vacsina z nich ma negativny vplyv na hracov – deti. Ja sam seba radim medzi odporcov hier preto, ze nic „normalne“ sa v tomto odvetvi showbiznisu netvori. Ked som vsak spustil hru Neverhood (opak slova Everhood – vecneho krazovstva), bol som trochu prekvapeny orginalitou scen a hudby. Ku podivu nebolo treba nikoho zastrelit, dokopat ci zmlatit. Toto dielo je jasnym dokazom toho, ze nie kazda hra musi byt hnusna masakra, ale ze sa daju spravit aj hry, ktore maju detom putavou modernou formou co povedat. Myslim, ze prave toto robi z tejto hry plnohonotne umenie, tak ako umenim je kino, hudba, divadlo ci obraz.Dobre, ale o com hra teda je? Autori pribehu sa ciastocne inspirovali bibliou. Hlavne co sa tyka stvorenia sveta a zudskeho zlyhania pri prvom hriechu. Hrac musi pouzivat slobodnu vozu a rozhodnut sa medzi dobrym a zlym. Dokonca hra ma aj dva konce v zavislosti od toho, ako sa rozhodnete. Podme teraz k deju. Prvotna bytost, ktora v tomto svete – Neverhoode existovala bol Otec, o ktorom nam co to prezradi stena zaznamov (kronika Neverhoodu): „Je to bytost, ktoru nikto nikdy nevidel. Je mimo nase chapanie. Vsetci vedia, ze Otec tu bol este skor ako bolo tu. Je stastny, vezky a mocny. Zije vo svete, v ktorom nikto nikdy nebol, ale vieme, ze je to nadherne miesto, kde sa zije v pokoji a bez smrti. Jedina bytost, ktoru Otec stvoril je Quater, ktory je spojivkom medzi vsetkymi ostatnymi tvormi a Otcom. O Otcovi sa neda nic dozvediet inac ako skrze Quatera. Quarter ukoval sedem korun pre sedem bytosti a odisiel z Otcovej blizkosti, aby prekliesnil cestu k novemu svetu, kde by mohli jeho synovia zit. A postupne stvoril sedem bytosti: Ogdilla, Bertberta, Numerona, Ottoborga, Homena, Hoborga a Arvena.“ O kazdom z nich by sa dala napisat dlha „rozpravka“, ale to uz nie je podstatne. Hlavny hrdina Klayman sa objavi v malej miestnosti a zacina objavovat novy svet. Postupne prichadza na to aky je svet okolo neho vesely. Riesi veza zahad a postupne sa dopatra k vezkemu problemu tohoto sveta. Zly Klog uspal Hoborga (jendeho zo siedmych synov Quatera, Hoborg znamena Vezke srdce) a vladne Neverhoodu. Je vsak na Klaymanovi, ci Neverhood zachrani. Ak sa mu to podari, bude odmeneny krasnym zaverom, ktory mna osobne dojal. Nebudem vsak nic prezradzat. Pribeh sa odohrava v plastelinovom svete, ktory bol realne vytvoreny do najmensich detailov. Nasledne boli vsetky sceny zosnimane kamerami do digitalnej podoby. Animacie plastelinovych postaviciek su robene pri 15 snimkoch za sekundu. Vysledny produkt vyzera naozaj vezkolepo a vezmi orginalne. Ved pri vyrobe sa spotrebovali tri tony plasteliny! K tomu treba pripocitat fori, ktorymi je hra poprepletana na kazdom kroku a vybornu napaditou hudbou, ktora je v kazdej miestnosti ina a dokonca ani po dlhych hodinach hrania cloveku nejde na nervy. Je to nieco medzi blues, dixieland a funky. V zaverecnych titulkoch v podakovani ma zaujalo, ze Hoborg bol uvedeny na prvom mieste, co chapem ako podakovanie sa Bohu.Cela hra sa da prejst asi za dve a pol hodiny, ale to treba vediet co robit. Priemerne inteligentnemu hracovi by to malo trvat priblizne 2-3 dni (po 14 hodin denne). Pre tych, ktory by nevedeli co dalej jedna pomocka: Napis Bobby nad strojom znamena Blue (modra), Orange (oranzova), Blue, Blue, Yellow (zlta), to su farby krystazov, ktore tvoria kod stroja. Pre nasinca este nieco, treba vediet aspon trochu po anglicky.Zaverecne upozornenie: Pozor, aby ste pred pocitacom nepresedeli prilis dlho. V tomto smere maju hry jednu vaznu nevyhodu: clovek pri nich stravi naozaj veza casu, co sa vam napriklad v kine nemoze stat – po predstaveni musite jednoducho ist prec.

HUDBA & Multimedia

ATLANTA: Miesto na zemi

audio CD s multimedialnou castou, 61min 50sec

LUX Comunication & Aurus1997

Atlantu pozname ako dejisko poslednych OH, ktore boli jednymi z najhorsich v povojnovej historii a boli poznacene komercionalizaciou, americkym showbiznisom a bombovymi utokmi. Ale aj na Slovensku mame ATLANTU. Pochadza z Lamaca v Bratislave a je takym malym slnieckom na nebi nasej gospelovej hudby. Na svojich koncertoch rozdava pohodu a dobru naladu a vzdy dokaze roztancovat a rozsantit davy svojich fanusikov. Prave oni dostavaju rok po vyjdeni ich druheho albumu Miesto na zemi na MG kazete prekvapenie v podobe ciastocne multimedialneho CD. Je to skutocne na nase pomery „riadna“ hudobna porcia: 20 piesni a viac ako hodina dobrej muziky. Na kazete najdeme rychle a melodicke veci (Miesto na zemi, Nas svet,..), hrave anglicke napady (One day, Shout alleluja, Catching hilarity), lyricke pomale skladby, ale aj zaujimavy experiment Because of us s castou modlitby Otce nas v arabcine. No najprijemnejsim prekvapenim pre mna bol nadherny worship na americky sposob Father (jediny kusok, ktory nie je z dielne Atlanty, ale od Paula Burella), ktory ukazal este netusene rezervy tejto formacie. Co sa tyka textov, Atlanta pomaly vycerpala studnicu Rufusovych basni (hlavne Modlitbicky), ale napriek tomu su na kazete este styri. Su trochu tazsie, ale hudobne spracovanie najma pri Pesnicke a Jobovej samomluve je vezmi pekne. Najhojnejsie textarske zastupenie maju bratia Kachutovci. Ich texty s jemne, lyricke, plne hzadania a objavovania su jasne preniknute Rufusovskou poetikou. Mozno by niekedy neskodila jednoduchsia stylizacia. Spravnou cestou sa mi zda Tulak. Zo 6 anglickych textov sa mi najviac pacili dva od Marie Podhradskej (One day a Shout Alleluja), ktore jednoduchym, veselym az takmer hravym sposobom chvalia Boha. Hudobna stranka tohoto projektu je o poznanie instrumentalne bohatsia, ako prvy album Dlhy pribeh. Ku gitare a programovanym podkladom Marosa Kachuta pribudol klavir Martina Tomeka a priecna flauta Ivice Encingerovej. Zvuk niektorych piesni obohacuje slacikove kvarteto, hoboj, saxofon, fukacia harmonika ci akordeon. Este keby tak bicie boli zive. Mozno dazsi projekt... Hlasovo sa skupina vyrovnala z odchodom spevacky Maji Vanovcanovej. Kym Dlhy pribeh mal vokalnu stranku bohatsiu ako instrumentalnu, v Mieste na zemi su uz obe vyvazene, hlavne vdaka pestrejsiemu hudobnemu aranzma.Iste ze multimedialna cast je prijemnym prekvapenim pre fanusika ATLANTY, ale cakanie na toto CD bolo predsa len pridlhe. Najma ked bolo vydavatezom avizovane uz pri vyjdeni MG kazety. Navyse pocet pocitacovych fanusikov, ktory su priaznivcami ATLANTY, nebude asi prilis vezky. Co je vsak pozitivne, je cena. Ved 250 Sk za 60 minut muziky a multimedialnu cast k tomu je takmer zadarmo. Myslim si, ze ATLANTA je skutocne spickovym slovenskym hudobnym produktom. Dufam, ze sa podari dostat tuto mimoriadne kvalitnu vizitku tejto formacie aj na trhy za nasimi hranicami. Hovori sa , ze druhy album je pre kazdu skupinu kzucovy. Bud prerazi, alebo upadne do zabudnutia. ATLANTA si touto svojou kazetou nasla svoje miesto na zemi. Ba dokonca tento album bol pravdepodobne najlepsim slovenskym gospelovym projektom roku 1996. A piesne Father ci Miesto na zemi szubuju, ze ATLANTA urcite este nepovedala posledne slovo. Co vsak znamena, ze cedecko je multimedialne? Toto slovo urcite poznaju zudia od pocitacov. A nie nahodou. S pocitacmi totiz multiumedia priamo suvisia. Multimedialny pocitac je taky, ktory okrem toho, ze sa pouziva na pisanie textov, tabuliek, ci pocitanie, vyludzuje zvuky, zobrazuje animacie, prehrava monology protagonistov. A multimedialne cedecko je take, na ktorom po vlozeni do pocitaca a po spusteni programu sa daju prehravat videoklipy, pozerat fotografie, pocuvat zvuky, ako keby clovek pozeral televizny program. Ba co viac, tento program sa da i ovladat a reaguje na to, co od neho clovek chce. V praxi to vyzera tak, ze zasuniete cedecko do pececka, spustite program a zjavi sa vam hlavna ponuka, tzv. menu. Z nej si vyberiete, co vas zaujme. Pri Atlante si napriklad mozete prehrat dva videoklipy, ktore bezali v telke, v Poltone. Mozete si poprezerat fotografie skupiny, ci precitat si nieco o jednotlivych clenoch kapely. V menu su i prezentacie Lux Communiacationa, Poltonu a dalsich firiem, sponzorov. Dokonca si mozete i prehrat vsetky piesne, ktore sa nachadzaju na CD. Na to, ze pre tuto multimedialnu prezentaciu na cedecku nezostalo veza miesta (asi 70MB), si autori pocinali slusne. Tym, ze z prezentacie sa da prehrat cele audio CD, tato multimedialna cast posobi bohato. Ked som s prezeranim CD skoncil, mal som prijemny pocit z toho, ze prave krestanska kapela sa chopila multimedii k sebazvyrazneniu sa. A mozem potvrdit, ze autori sa dopracovali k peknym vysledkom. Na Slovensku vysli doteraz tri plne multimedialne kompaktne disky: Peter Nagy, Peter Lipa a myslim ze Lucia Vondrackova. Altanta sa radi do tejto konkurencie sice nevezkym dielom, ale zato porovnateznym.

Peter Lipa a jeho cesty

Multimedialne vydavatezstvo KDK, Kosice

Na poslednych Bratislavsky jazzovych dnoch som podzahol pokuseniu. Kupil som si Lipovo multimedialne CD. A nezutujem. O co vlastne ide?Firme KDK a P. Lipovi sa podarilo spojit sily a vyprodukovat prezentaciu, ktora ucite potesi kazdeho Lipovho priaznivca. Na tomto projekte pracovali cosi vyse roka. Podarilo sa im zhromazdit material najma z Lipovho zvuko i fotoarchivu, z archivu STV i archivov hudobnych vydavatezstiev. Cedecko podava podrobny pohzad na LP, MG i CD tvorbu, spolocenske, socialne i moderatorske posobenie Petra Lipu. Bohaty fotoarchiv, zoradeny podza chronologie, ci tem, komentovany navyse samym Lipom, dava obraz o zivote protagonistu. Dalsou silnou strankou CD je zvukovy archiv. Don sa autorom podarilo vpratat asi sto kompletnych skladieb, z toho asi desat videoklipov. Ak chcete, mozte si na niektore z nich zaspievat karaoke. K niektorym su i kompletne texty. Prostredie prezentacie je spravene prehzadne. Ikony na spodu obrazovky jasne prezentuju jednotlive funcie programu. Prezentacia je zamereana najma na zvukovu cast. Niektore videoklipy su vsak kratene, co je na skodu veci. Technicky sa da vyriesit tento problem zmenou formatu videa z AVI na MPEG. MPEG format vsak nepodporuju vsetky pocitace (resp. videokarty), preto autori zvolili AVI format, ktory danej podmienke vyhovuje a bude fungovat na vsetkych pocitacoch (t.j. videokartach). Tento dovod vsak neobstoji preto, lebo jestvuju programy, emulujuce (nahradzajuce) starsi neusporny AVI format novym uspornejsim formatom MPEG. Prakticky to znamena, ze by sa pri MPEG videoklipoch na CD voslo viacero dlhsich zaznamov. Zaraza ma tento fakt i preto, lebo na piesne firma KDK pouzila zvukovy MPEG format. No nechajme spekulacie a pozrime sa na toto CD este z Dalsieho hzadiska.Autorom sa podarilo sikovne sklbit sucasnu multimedialnu techniku s tak citovou a intelektualnou silou akou jazz je. Toto CD si zasluzi nasu pozornost nielen pre pocetnost skladieb, ale i pre zachytenie profesionalneho i sukromneho zivota P. Lipu. O tom, co povedal, co preziva, co o nom napisali a povedali ini. Je jednoducho bohate na vsetko, co este o Lipovi neviete. A za cenu cca 900,- Sk sa toto CD vyplati.

FILM

Zapomenute svetlo

CR, 1996, rezia: V. Michalek, 105 min

Ked som pri udezovani cien Ceskeho leva v televizii (ako mozno viete, je to ocenenie, ktorym sa v CR ohodnocuje filmove umenie – nieco na sposob slavneho Oscara) zaregistrovala aj nominaciu ceskeho filmu Zapomenute svetlo a s nou spojene ukazky z filmu, hned som si povedala, ze tento film musim rozhodne vidiet. Mala som preto dva dovody: jednak zvedavost na vykon znameho ceskeho herca Bolka Polivku, jednak i samotna tema tohto filmu a jej spracovanie.Nuz teda? Je to pribeh katolickeho knaza, ktory sa v neprajnych casoch socializmu (pribeh sa odohrava na jesen roku 1987) pokusa upravit rozpadavajuci sa kostol v jednej zapadnutej caskej dedinke. Pochopitezne, naraza pri tom na silny odpor stranickej masinerie. No akoby to nestacilo, i vo vlastnych radoch nachadza takych (vysokych cirkevnych hodnostarov, spriahnutych so statom), ktori mu podrazaju nohy a brania mu v splneni jeho moralnych a knazskych povinnosti.Pri rozbore obsahu tohto filmoveho diela mozeme v podstate vychadzat z dvoch rovin.Prva rovina v sebe skryva akysi „vyssi“ filozoficky obsah. Je to boj, ktory vedie farar Jan Holly za „svoj posledny kostol“ (pretoze predstavitelia strany zastavaju heslo – „Podza zakonov prirody, vsetko co chatra a zanika sa ma nechat zaniknut.“), no nielen zan. Je to predovsetkym boj za slobodu a pravo kazdeho cloveka slobodne moct vyznavat svoje nabozenstvo.Druha rovina je rydzo zudskeho charakteru. Vykreszuje Janov vztah k obyvatezom miestnej dedinky, majma Janovo priatezstvo so zidovskym socharom Klimom a s vydatou zenou – Mariankou, ktora pomaly ummiera na rakovinu. Jan sa ocita v tazkom psychickom polozeni. Je zufaly z pocitu svojej bezmocnosti – bezmocnosti z moralneho boja s byrokraciou vsemohuceho a cynickeho totalitneho rezimu i so smrtou, ktora pomaly, no neuprosne vrha svoj tien na zivot jednej prostej zeny s laskavym a milujucim srdcom.Film je podfarbeny prijemnou hudbou, mozeme v nom vidiet povodne zabery, zachytavajuce krajinu v prirode i obrazy spolocenskej doby, ktore na divaka zaposobia vyrazne symbolicky. Vezmi zaujimave sa mi videli sny a prihody, ktore sa fararovi Hollemu prisnili, ci prihodili a ktore nasledne vyrozpraval veriacim pri svojich kaznach (napr. sen, v ktorom Jan vstupil do kostola a uvidel Boha modlit sa v lavici. Boh sa zrazu otocil, zbadal ho a nadsene vykrikol : „Hza clovek!“. Jan sa ho spytal, preco sa cuduje, ved ho sam stvoril. A Boh mu odpovedal, ze uz tak dlho ziadneho cloveka nevidel, ze prestal verit v jeho existenciu. No zbadajuc Jana moze teraz s istotou povedat, ze clovek existuje, pretoze ho stretol. Nemyslite, ze tento sen ma aj nam veza co povedat?)Mimochodom, co sa tyka hereckeho podania hlavneho protagonistu, musim skonstatovat, ze Bolek si dal na svojej ulohe zalezat, ved napokon bol za nu oceneny prave Ceskym levom za najlepsi hlavny muzsky herecky vykon.Jedna vec ma vsak na filme trocha sklamala. Po vzhliadnuti Zapomenuteho svetla som si opat polozila otazku, kedy uz konecne uvidi film, ktory ukaze zudom (i napriek vsetkym protiargumentom) pravu podstatu cirkvi – totiz kazdodennu sluzbu lasky bliznemu – pretoze i z ust hlavneho hrdinu odzneli vezakrat vo filme slova, ktore by skutocny knaz nikdy nemal povedat.Zaroven si uvedomujem, ze v takej dobe, akou socializmus bol, bolo pre knazov iste nesmierne obtiazne, ostat pravymi sluzobnikmi Bozimi. Nuz tak ci tak, je to hlboky zudsky pribeh vykreszujuci zopar peknych dusi bez predsudkov a ak sa nebudete vediet rozhodnut, ci ist napr. na Muzi v ciernom, alebo Zapomenute svetlo, rozhodne ani chvizku nevahajte.