Co sa to v Senci deje ?!

Takto nejako sa museli vypytovat 22. septembra 1997 domaci, ked videli davy valiace sa do maleho miestneho kulturaciku a vezku kopu mladeze, ktora sa motala okolo vchodu pre ucinkujucich. Mnohi tusili, ze sa tu chysta koncert, ba poniektori aj vedeli, ze sa chysta oslava. Aka? No predsa 10 rokov Radosti! Ako je to mozne, ved radost trva iba chvizu. A ze by trvala 10 rokov? Nezmysel! Kto sa vsak v tento den dostal do beznadejne vypredanej saly, mohol sa presvedcit o opaku.

„Predskokani“

To su ti, ktori rozbiehaju koncert a rozohrievaju publikum, aby pri prichode hlavnej hviezdy boli divaci patricne „nazhaveni“. Tu boli az dvaja. Prvym bol zbor Pramen zo Ziliny. Tento zbor funguje pri salezianskej „ucnovke“ uz druhy rok, a jeho sef salezian Peto Podolsky (toto priezvisko si zapamatajte, este sa s nim stretneme) potvrdzuje, ze kdekozvek zacne viest zbor, vzdy s nim prerazi (pochopitezne nie seba, ale aspon na nasu gospelovu scenu). Najviac zabodoval „slavik z Oravy“ Janko Palo, ktory tiez spieva v drese Pramena. Druhy predskokan bol zo zahranicia (preto bol aj koncert moderovany dvojjazycne – slovensko-nemecky sarmantnou konferencierkou Katkou). Volali sa Happy together a prisli az spod rakuskych Alp, z mestecka Klagenfurt. Tridsiatka mladych Rakusanov ukazala, ze podium nie je na statie a pohupovanie sa v kolenach (ako to predvadza vacsina zborov u nas), ale treba na nom tancovat, santit, hrat pantomimu, ci scenicky tanec. A to vsetko samozrejme pri speve, na zivo doprevadzanom 3 gitarami, bicimi a trubkou a saxofonom, vacsinou v rytme 60.–70. rokov, v znamych muzikalovych melodiach, piesnach od Abby a Beatles, ale aj v gospeloch. Tento zbor vedie salezian p. Rudi Osanger, a to ze je knazom mu vobec nevadi, aby si na podiu nezaspieval a nezasantil so svojimi mladymi. Impresario tohoto telesa – Karl Promprein – poznamenal, ze k spiritualite Don Bosca jednoznacne patri radost a veselost, ktoru musia mladi aj autenticky prejavit: spevom, tancom, pohybom. Radsej som sa mu nepokusal vysvetzovat, preco jedini, ktori sa na slovenskych gospelovych podiach pokusali o tanec, boli bohoslovci (Amfortas)...

Toto je den, ktory dal nam Pan…

Ked zazneli prve tony tejto znamej piesne, zacali po jednom na javisko nastupovat hlavne hviezdy koncertu – clenovia zboru Radost. A tento nastup im trval poriadne dlho. Po 5 minutach vsak boli na podiu vsetci stotridsiati (numericky 130). A ked uz tam boli, zacali rozpravat (najma piesnami) svoj pribeh. Ten zacal pred desiatimi rokmi (pozor, v roku 1987 bola sloboda este v nedohzadne), ked sa niekozko zudi rozhodlo podchytit deti okolo miestneho kostola a s podporou miestneho pana kaplana Dana zalozit detsky spevacky zbor. Po hudobnej stranke sa ho rozhodol viest mlady otec rodiny Frantisek Podolsky (to meno tu uz bolo, podobnost bratsky „nahodna“). Zacinalo dvanast deti a jeden akordeon. Postupne deti pribudalo, pribudali aj nastroje: gitara, klavesy, pribudli talentovani muzikanti a po 10 rokoch je ich 130. Z deti vyrastli mlade slecny (faktom je, ze dievcata prevazuju nad chlapcami asi v pomere 20:1), a tak ma dnes zbor vekove rozpatie 7–20 rokov. Co dokazu, to vsetci poculi a videli na tomto galakoncerte. Najprv odspievali deti blok „starych dobrych“ krestanskych songov, ktorymi si zaspominali, ako to vyzeralo v prvych rokoch. Dalsi blok patril piesnam od Abby a Beatles. Nechybala pohybova „rozcvicka“ ani blok talentov. Vrcholom koncertu boli 3 piesne. „Moje vyznanie“ zaspievala Martina Ostatnikova (alias Osa zo znamej dancefloorovej kapely Lobby). Madonnu schovala do vrecka jedna zo sucasnych solistiek Radosti Janka Farkasova, ked spolu so zborom vynikajuco zaspievala hit z muzikalu Evita „Don´t cry for me Argentina“. A vrcholom bol jednoznacne Zbor zidov z Verdiho opery Nabucco, ktory zaspievali v spolupraci spojene zbory bratov Podolskych – Radost a Pramen. Kedze drvivu vacsinu publika tvorili rodicia clenov Radosti, oslavenci zaradili specialne pre nich blok zudoviek a zaver patril operetnym melodiam, kde sa predstavili aj solisti Novej Sceny z Bratislavy – Jozef Benedik a Silvia Czerova. Bodku za takmer 4 hodinovym vyborne zostavenym koncertnym programom, ktoreho autormi boli Ferko Podolsky a hudobnici Andrej Vins a Marian Katony, urobili hostia programu hudobnou gratulaciou „Happy birthday“.

Bilancovanie po 10 rokoch

Vyrocie je zvycajne dovodom na pohzad dozadu. A tak este v prestavke koncertu si mohli oslavenci pozriet video, ktore im pripomenulo akcie za poslednych 5 rokov. Boli to koncerty a vylety do Rakuska, Talianska (spievali aj Sv. Otcovi v Rime), Francuzska, Madarska, ci Chorvatska, spolocne prazdninove tabory, kupania, lyzovacky a samozrejme kazdorocne koncerty ku Dnu matiek. Pre vacsinu mladych boli tieto videospomienky uzasnou zabavou (za 5 rokov sa riadne zmenili), no ti najstarsi citili aj trocha nostalgie. Ved Radost to nebol iba zbor, ale aj nadherne detstvo, ktore im moze 95 percent ich rovesnikov iba zavidiet. Vdaka Ferkovi Podolskemu, tetam Age Frcovej, Jarke Caputovej, Lidke Kolekovej a samozrejme Ferkovej drahej polovicke Tinke, aj duchovnemu otcovi Salomovi (inak salezian Jozko Lancaric) sa mohli deti citit ako v jednej vezkej milujucej rodine (Kelly Family sa mozu schovat). Potom sa vobec netreba divit, ked jedna z najmladsich zboristiek Monika Podolska, odpovie na otazku, cim by sa chcela stat, jednoznacne: maminou. A nevymenila by to ani za karieru spevacky. Ako v hlavnej oslavnej reci pripomenul Salom, kazdy z nich dostal za tie roky tri vezke dary: dar casu, ktory mohli zmysluplne naplnit, dar priatezov, ktory im zostanu na cely zivot a dar Boha, ktoreho mohli v tomto prostredi spoznat. Obraz don Bosca nebol nad podiom iba nahodou. Ved Senec je mestom mnohych salezianskych povolani, a tak sa niet comu divit, ze aj Ferko je saleziansky spolupracovnik. A salezianskeho ducha veselosti, radosti a lasky tu moze clovek takmer „hmatatezne“ citit. A veru mnohi mali pocit, akoby v to nedezne popoludnie don Bosco sedel v hzadisku, spokojne tlieskal a nakoniec vybehol na podium a zaspieval si s radostou s Radostou.

A co dalej?!

Na tuto otazku som od Ferka dostal zaujimavu odpoved: „Rozmyszal som, ze to po desiatich rokoch pomaly rozpustim. Ale ked som to naznacil detom, stretol som sa s jednoznacnym nesuhlasom. Takze ideme do dalsej desatrocnice.“ O dalsich desat rokov budu pravdepodobne potrebovat podstatne vacsie podium, na ktorom budu mozno spievat aj deti dnesnych „deti“ a vsetkych ich bude dirigovat postarsi presedively (alebo oplesately) chlapik s miernym bruskom - ich milovany ujo Ferko.Takze uz dufam chapete, ze Radost moze trvat nielen 10, ale aj 20 ci viac rokov. A nielen trvat, ale neustale rast. Takze vsetko najlepsie.pripravil DrobecOdkaz pre Juraja D. a studio LUX C.: Dost bolo nostalgie za Dominikom. Radost je dnes podstatne dalej. Nestalo by to za jeden Polton?!

Meno a priezvisko: zbor RADOST Datum narodenia: 1987 Bydlisko: Senec Pocet deti: 130 Pracovne uspechy: MG kazety – Radost I. a II., Stretol ma dnes Pan I. a II., CD aj MG – Vianoce s Radostou – horuca novinka Kontaktna adresa: Frantisek Podolsky, Vajanskeho 23, 903 01 Senec, tel.c. 07/5928272