Bernhard Körner sa narodil v roku 1949 v Klagenfurte (Karnten); pocas studia na strednej skole spolupraca s Katolickou mladezou; studium teologie a anglistiky v Grazi; knazska vysviacka 1976 v Grazi; kaplan na mestskej fare a posobenie v katolickom studentskom spolocenstve; od r.1984 do r.1993 spiritual v knazskom seminari v Grazi a sucasne habilitacia v Tübingene; od r.1993 profesor dogmatiky v Grazi.

Dnes sa veza hovori o ekumenizme, ale zda sa, ze kazdy chape tento pojem inak. Mohli by ste vysvetlit, co sa mysli pod tymto pojmom?

Pod ekumenizmom sa chapu vsetky snahy, ktorych ciezom je preklenut napatia a rozpory medzi jednotlivymi vierovyznaniami. Tato snaha je vyjadrena predovsetkym v mnohovrstvovom ekumenickom dialogu. Tym sa rozumeju na jednej strane rozhovory teologickych expertov, ktore skumaju, ako mozno odstranit nedorozumenia, prehlbit poznanie pravd viery a tak zblizit rozdielne stanoviska. Dialog ale znamena aj vzajomne spoznavanie sa, spolupracu v ulohach, ktore sa od nas ako od krestanov vyzaduju - napriklad zasadenie sa za mier a rovnopravnost, za mladez, duchovnu kulturu a ochranu stvorenia.

Za vsetkymi tymito snahami stoji „ekumenicke myslenie“, ktore zistuje, ze nas, ako papez Jan Pavol II. povedal, napriek vsetkym rozdielom oveza viac veci spaja ako deli. Ekumenicke myslenie a ekumenicke snahy vsak predovsetkym vychadzaju z nazoru, ze musime vziat vazne Jezisovu vozu: „My ako krestania mame byt jedno, aby svet uveril“(porov. Jn 17,21-23). Hoci sa vztahy medzi vyznaniami v poslednych desatrociach vezmi zlepsili, zostava este veza veci neznamych: Ako ma vyzerat buduca jednota Cirkvi? Ktore cesty k tomu vedu? Pretoze existuju obavy. Mnohi sa obavaju, ze v ekumenizme sa bude musiet upustit od vlastneho presvedcenia, co bude viest ku kompromisu a k strate krestanskej identity. Ale ekumenizmus nie je cesta k nejakemu kompromisu alebo k minimalizmu, ale cesta do hlbky viery a zivota v Bohu, aby sme odkryvali tie cesty, ktore nas spajaju. Je tu vsak zrejme nieco vezmi dolezite: ekumenizmus sice vyzaduje zudsku namahu a snahu, ale je dielom, ktore moze naplnit len Boh.

V suvislosti s ekumenizmom sa hovori – predovsetkym vo vychodnych krajinach Europy – vzdy opat o prosyletizme. Obvinuje sa napr. katolicka cirkev, ze sa stale uchadza o novych clenov. Co na to poviete?

Na to nemozem povedat zvlast veza - na to by som musel poznat konkretne situacie. Treba preskumat kazdy jednotlivy pripad, ktory viedol k vycitke prosyletizmu. Ked sa v zapadoeuropskych krajinach vyslovi tato vycitka, potom ide najcastejsie o spravanie sa krestanov a uradnikov, ktori vyuzivaju priaznivu situaciu - alebo sa aspon tak zdaju - aby odlakali krestanov z nejakeho cirkevneho spolocenstva a ziskali pre vlastne. V case ekumenizmu to nie je ta spravna cesta: ked sa zudia stretavaju cez hranice vierovyznani ako bratia a sestry a spolocne ziju, potom vychadzame z toho, ze kazdy sa ma snazit prehlbovat si vieru vo svojom vierovyznani a stale naboznejsie zit. To samozrejme nevylucuje, ze niektori krestania podza svojho najlepsieho vedomia a svedomia prisli k presvedceniu, ze musia prestupit od jedneho vierovyznania k inemu. To sa tiez casto stava - ale to tiez nie je prosyletizmus. Vo vacsine krajin je mnohorakost krestanskych vyznani normalnym javom. Tak existuju napr. v Rakusku vedza seba evanjelici, ortodoxni krestania, starokatolici a rimsko - katolici - nehovoriac o mensich spolocenstvach. V krajinach, kde je vierovyznanie uzko spojene s narodnostou, sa niekedy neprijme s pochopenim, ked sa zriadia aj farnosti a diecezy ineho vierovyznania. Pravdepodobne existuju zudia, ktori to uz oznacuju ako prosyletizmus. Tu treba jednat s vezkym pochopenim, aby sa neprekrocili hranice medzi zivym spolocenstvom viery, ktore ma pritahovat, a prosyletizmom. Verim, ze vzajomne spolunazivanie vierovyznani prinesie kulturu lasky a dobrotu do medzizudskych vztahov - ale je tu potrebne este veza snahy.

Ako vidite vztahy krestanov v krajinach, kde spolu ziju katolici a evanjelici, resp. reformovani krestania?

Aj v tychto krajinach su konkretne vztahy casto vezmi rozdielne - v neposlednom rade to zavisi aj od toho, ake su pomery, co sa tyka poctu clenov: napr. ma psychologicky vyznam, ci je dane vierovyznanie v mensine alebo ci je prave dost silne. Vo vseobecnosti treba povedat, ze v zapadnej Europe sa kladie na vsetky vierovyznania rovnaka poziadavka – sekularizacia. Tato poziadavka, resp. snaha na nu odpovedat, samozrejme spaja. Na druhej strane su rozdiely medzi vyznaniami vacsie a komplikovanejsie nez medzi katolikmi a ortodoxnymi krestanmi. Ale aj tu sa spravili vezke pokroky. Prave v uplynulom roku prislo v dolezitom a cele storocia rozdezujucom uceni o ospravedlneni (v katolickej cirkvi sa castejsie hovori tradicnym sposobom o uceni o spase a milosti) k znacnej zhode v chapani a formulacii spolocnych bodov. V neposlednom rade to viedlo k tomu, ze obojstranne odsudzovanie sa dnes vidi ako bezpredmetne.

Co podza Vasej mienky prinieslo Druhe europske ekumenicke zhromazdenie v juni 1997 v Grazi?

Nemozem si dovolit nijaky uzatvoreny usudok - na to by sa musela pripravit vezmi presna analyza, ako aj bola urcite uskutocnena zodpovednymi zudmi. Z mojho hzadiska su vsak mnohe veci skutocne pozoruhodne: na prvom mieste by som chcel spomenut, ze sme po prvykrat zretezne a do urcitej miery bezprostredne pocitili, ze v ekumenizme nejde len o sever (protestanti) a juh (katolici), ale aj o vychod (ortodoxni krestania ) a zapad. Na druhom mieste by som chcel spomenut, ze tisice kazdy den prezivali zazitok spolocne sa modlit a v modlitbe prezivat jednotu, ktora je aj napriek vsetkemu, co nas este deli, skutocnostou. V tejto suvislosti nemozno nespomenut aj Referat o spiritualite zmierenia od Chiary Lubich, hlavnej recnicky na tomto zhromazdeni. Zaroven sa stalo zreteznym to, co sa nazyva Ekumenizmus zudu. To znamena, ze ekumenizmus sa uz nechape ako uloha biskupov a teologov, ale ako snaha vsetkych krestanov, priblizit sa jeden k druhemu, spolocne zit, modlit sa a spolocne sa angazovat v duchu evanjelia.

Co mozno robit podza Vasej mienky vo vzajomnych vztahoch nabozenstiev?

To je samozrejme vezka otazka - coraz castejsie ziju vedza seba nielen krestania roznych vierovyznani, ale aj prislusnici roznych nabozenstiev. Kym my ako krestania mame spolocny zaklad vo viere v Jezisa Krista a v trojjedineho Boha, chyba tento zaklad medzi nabozenstvami. Aby sa nasla takato baza, je dolezite rozlisovat medzi clenmi nejakeho nabozenstva a jeho ucenim. Ako veriacich zudi nas spaja veza zelani, napr. mier. Co sa tyka ucenia, existuju samozrejme vezke rozdiely; napriek tomu nam hovori nasa viera, ze mozeme aj v inych nabozenstvach pocitat s posobenim Svateho Ducha a objavovat nieco z Bozej milosti a pravdy. Aj ked sme ako krestania presvedceni, ze Boh nam dal plnost zivota a pravdy jedinecnym sposobom v Jezisovi Kristovi, aj tak hovori Druhy vatikansky koncil o Zrne Slova a Ziare Pravdy, ktore mozno najst aj v inych nabozenstvach. Aj my musime byt pri stretnuti s inymi nabozenstvami vezmi pozorni, aby sme spoznali, kde v nich posobi Svaty Duch. Tu je vezmi dolezity jeden dokument (a mimochodom da sa zahko citat), ktory bol vydany Medzinarodmou teologickou komisiou v Rime r.1996 : „Krestanstvo a svetove nabozenstva“.

Cim vacsmi sa pripusta stretnutie s inymi nabozenstvani, tym viac treba spoznavat vlastnu vieru a tym pevnejsie sa v nej zakorenit.

Chcete povedat este nieco mladym zudom v nasich krajinach?

Ked ste zacali hzadat alebo zacat chcete a nie ste si isti, ci sa mate zaoberat krestanstvom, chcel by som vas povzbudit, aby ste sa pozreli na vieru a na krestansky zivot - som si isty, ze Boh nas pozyva k fascinujucemu dobrodruzstvu viery a zivota v plnosti, ktore prekona kazde prirovnanie. Papez hovoril o „Civilizacii lasky“, ktoru mozeme a mame budovat. Ma to byt alternativou pre svet, v ktorom platia len peniaze, v ktorom vladne materializmus a konzumizmus, ale aj duchovna a zudska prazdnota, ktora vedie ku strachu a k omameniu, napr. drogami. Ked niekto uz skusa zit ako krestan, chcel by som ho povzbudit, aby vzdy lepsie spoznaval svoju vieru a prehlboval zivot s Jezisom Kristom - v kazdodennom spravani sa, v modlitbe a vo sviatostiach. Zelam vsetkym veza radosti z viery a zo zivota v Cirkvi, ale aj odvahu plavat proti prudu, ked to bude nutne.

Otazka: Co je to ekumenizmus? Je pokusom jednotlivych vyznani dokazat, ze pravdu maju oni, alebo ma iny zmysel. Spravne odpovede budu odmenene.Poznamka: Pre tych, ktori sa chcu venovat tejto problematike je vhodne precitat si dokument „Direktorium o ekumenizme“. Dostat ho v predajniach SSV

.Peter a Pavol Bicak