21. 8. stvrtok

Jan Pavol II. priletel do Pariza o 10,25 h. Na letisku ho privital francuzsky prezident Jacques Chirac.Spolu s francuzskym prezidentom pozdravil mladych v centre Pariza na namesti Trocadero. Papez ocenil Francuzsko ako krajinu oddanu zudskym pravam a ochotnu pomahat obetiam chudoby.Sv. Otca prijal parizsky starosta Jean Tiberi, po nom prijima papeza v Elyzejskom palaci aj hlava hostitezskej krajiny – prezident Jacques Chirac, ktory najvyssieho predstaviteza katolickej cirkvi nazval prikladom pre cast mladej generacie. Jan Pavol II. oznacil XII. Svetovy den mladeze za sancu pre mladych celeho sveta vyjadrit svoju nadej a odhalit bohatstvo roznych kultur a skusenosti.O 18, 15 h. vita Jana Pavla II. na Marsovom poli pod Eiffelovou vezou viac ako 500 000 mladych. „Draha mladez, cirkev vam veri. Spolieha sa na vas… Plnte svoju ulohu v zivote cirkvi, ktora potrebuje vasu mladost a energiu,“ apeloval Sv. Otec. Privitanie, ktore sa vdaka nadseniu skandujucej a tlieskajucej mladeze predlzilo takmer o 90 minut, prinutilo Sv. Otca skratit prejav a vypustit meditaciu nad evanjeliom.

22. 8. piatok

Dopoludnia slavil papez bohosluzbu v katedrale Notre Dame v Parizi. Jana Pavla II. tu privitalo viac ako 300 biskupov, stovky knazov a 2 500 veriacich. Hlavnym bodom sv. omse bolo blahorecenie Francuza Frederica Ozanama, ktory v 19. storoci posobil ako priekopnik hnutia aktivnej lasky k bliznym a socialnej pomoci cirkvi. Vysokoskolsky ucitez Ozanam patril k hlavnym osobnostiam tzv. socialneho katolicizmu vo Francuzsku a vo svete, zalozil bratske spolky sv. Vincenta de Paul, ktorych ciezom bola pomoc chudobnym. Papez pocas bohosluzby vyzval veriacich, aby neakceptovali chudobu a biedu ako neodvratnu skutocnost, a predovsetkym mladych zudi ziadal, aby prejavili odvahu a bohatstvo myslienok pri budovani spravodlivych spolocnosti, v ktorych kazdemu cloveku bude priznana ucta a kazdy najde primeranu zakladnu pre zivot.Popoludni navstivil Sv. Otec hrob svojho priateza Jeroma Lejeuna v Chalo-Saint-Mars juzne od Pariza a pomodlil sa pri nom. Profesor Lejeune, genetik a objavitez Downovho syndromu, bol znamy ako rozhodny bojovnik proti interupciam a zakladatez antiinterupcnej asociacie Nechajte ich zit. Jedna z francuzskych vladnych stran – radikalna Socialisticka strana – dokonca oznacila toto papezovo rozhodnutie za „provokaciu“ a vyjadrila obavy, ze papezova navsteva podnieti narastajucu rozhodnost militantnych skupin vystupujucich proti interupciam, ktore boli legalizovane zakonom prijatym pred dvoma desatrociami. Sv. Otec vsak tento bod oznacil za striktne sukromnu cast svojho programu a pripomienky vlady ignoroval. Kedze privrzenci potratov oznamili, ze budu demonstrovat pri cintorine priamo pocas papezovej modlitby pri hrobe, boli pouzite prisne bezpecnostne opatrenia. Verejnost a novinari mali zakazany vstup na cintorin, cintorin obkolesilo 400 policajtov a samotny hrob bol pred ocami zvedavcov ohradeny „murom“ 90 vyse dvojmetrovych stromov. Nakoniec sa vsak pred cintorinom objavilo „az“ 11 demonstrantov.Vecer papez pozehnal supermodernu katedralu v Evry pri Parizi, ktora je jedinou novostavbou tohto druhu v 20. storoci. Moderna stavba, vysvatena v roku 1996, je „vezkym gestom nadeje, svedectvom vitality spolocnosti, ktora sa na prahu noveho tisicrocia chcela vyjadrit v reci sucasnosti“ vyhlasila hlava katolickej cirkvi.

23. 8. sobota

Dopoludnia Jan Pavol II. odsluzil sv. omsu v pritomnosti asi 370 delegatov zo 140 krajin sveta – ucastnikov VI. Medzinarodneho fora mladych, organizovaneho Papezskou radou pre laikov – v parizskom chrame Saint Etienne du Mont. Tento kostol bol postaveny este v 13. storoci na kopci sv. Genovevy, patronky hlavneho mesta Francuzska. V kostole su ulozene okrem jej relikvii aj telesne pozostatky znameho francuzskeho mysliteza Blaise Pascala. Pocas sv. omse jeden z mladych veriacich katolikov odovzdal Sv. Otcovi v mene mladeznickeho fora posolstvo mladych z celeho sveta, ktore obsahovala vyzvu zmenit svet i cirkev. Papez v kazni apeloval na pritomnych mladych zudi, aby v zaujme skutocneho poznania a vzajomneho respektovania, prostrednictvom ktorych zudstvo napreduje, sli v ustrety muzom a zenam s inym nabozenskym alebo intelektualnym presvedcenim. Mladi ucastnici medzinarodneho fora vo svojom posolstve vyjadrili nadej, ze „vsetci si mozu dat znak pokoja prostrednictvom novatorskych myslienok, modlitbou za mier a dalsimi aktmi, ktore budu narody inspirovat k nenasiliu a bezkonfliktnemu spoluzitiu.“ Jan Pavol II. sa v chrame pozdravil s parizskym starostom Jeanom Tiberim, ktoremu sa podakoval za pohostinnost preukazanu ucastnikom stretnutia, a stretol sa aj s dalsimi osobnostami pritomnymi na sv. omsi. Medzi nimi aj s moskovskym patriarchom Jeronime Testinom, ktory je sucasne podpredsedom Hnutia pravoslavnej mladeze. Bol to prvy – i ked, ako zdoraznil samotny Testin – neoficialny kontakt papeza so zastupcom pravoslavnej cirkvi od anulovania prvej schodzky najvyssich predstavitezov pravoslavnej a katolickej cirkvi v historii, ktora sa mala uskutocnit v juni vo Viedni.Pocas tejto sv. omse vytvorilo viac ako 500000 mladych zudi okolo Pariza Retaz bratstva. O 10,50 h. sa pochytali za ruky a obrateni smerom von z mesta chceli naznacit svoju vozu a ochotu ist do celeho sveta a ohlasovat Krista.Takmer 1 milion mladych sa vecer zhromazdilo na hippodrome vo stvrti Longchamp, aby spolu so Sv. Otcom prezili vigiliu, pocas ktorej papez udelil sviatost krstu a birmovania 10 mladym zudom zo vsetkych 5 kontinentov. Po bohosluzbe slova a papezovom prihovore, v ktorom zareagoval aj na 425. vyrocie Bartolomejskej noci – hromadneho vrazdenia hugenotov (protestantov) v Parizi, ktore pripadlo prave na nedezu. „Krestania robili veci, ktore evanjelium odsudzuje a na ktore nemozno zabudnut“ priznal papez vo vyzve na odpustenie, dialog a zmierenie. Pocas udezovania sviatosti krstu a birmovania chlapcom z Francuzska, Ruska, Kambodze, Hongkongu a Burkiny Faso a dievcatam z Tahiti, Bolivie, USA, Kuby a Kene sa preplnene sektory rozziarili svetlom sviec v rukach mladych z celeho sveta a svetelni technici nad nimi vytvorili monumentalnu katedralu s roznofarebnych svetelnych lucov, vypinajucu sa na pozadi hviezdnateho neba.

24. 8. nedeza

Predpoludnim vyvrcholili oslavy XII. SDM slavnostnou sv. omsou, ktoru celebroval Jan Pavol II. spolu s viac ako 500 kardinalmi a biskupmi na milionom mladych putnikov z celeho sveta beznadejne zaplnenom hippodrome Longchamp. Dalsich takmer stvrtmiliona zaujemcov zostalo za branami arealu v Boulonskom lesiku. V homilii, ktora vychadzala z uryvku Janovho evanjelia, Sv. Otec meditoval nad otazkou, ktoru Jezisovi polozili jeho dvaja ucenici: „Ucitez, kde byvas?“ Oznacil ju za ovocie hzadania. Clovek hzada Boha. Toto hzadanie je vnutornym zakonom jeho existencie. Tuzi vidiet Boziu tvar. Tento svet vsak nevie naplnit jeho ducha. Jezis odpovedal na otazku ucenikov celym svojim mesianskym poslanim, vsetkym, co robil. Svoje putovanie skoncil na krizi a nas pozyva, aby sme sa prisli pozriet tam, na Kalvariu! Podte a uvidite! Na krizi uvidite viditezne znamenie zachrany sveta a neklamny prejav lasky ziveho Boha. Krestania, ktori pochopili, ze je to Kriz, ktory vladne dejinami, postavili Ukrizovaneho na veze chramov, pozdlz ciest a nosia ho vo svojom srdci.Spolocne modlitby veriacich odzneli v albanskom, arabskom, cinskom, nemeckom, ruskom a kirundskom (Afrika) jazyku. Desiati katechumeni, ktorym v predvecer papez udelil sviatost krstu a birmovania, prijali z ruk Sv. Otca aj prve svate prijmanie. Na konci sv. omse papez s radostou oznamil, ze na zaklade mnohych ziadosti a po pozornom studiu vyhlasi 19. 10. 1997 v Bazilike sv. Petra v Rime sv. Tereziu z Lisieux za ucitezku Cirkvi. Sv. Otec tiez oznamil, ze nasledujuce svetove stretnutie mladeze sa uskutocni v jubilejnom roku 2000 v Rime. Pred zaverecnym pozehnanim Jan Pavol II. pozdravil v rozlicnych reciach viacere skupiny mladych putnikov, medzi nimi aj takmer 3 000 chlapcov a dievcat zo Slovenska.Po slavnostnej sv. omsi Jan Pavol II. este urobil papamobilom kratku obchodzku centrom Pariza, kratko sa stretol s francuzskym premierom socialistom Lionelom Jospinom a popoludni sa vratil do Rima.

Kuriozity…

Biskupi sa obavali…

Francuzski cirkevni hodnostari sa obavali, ze pocet navstevnikov na XII. SDM bude necakane nizky. Hlavny organizator podujatia, biskup Michel Dubost, v pondelok 18. 8. oznamil, ze pricestuje len 350000 putnikov. V porovnani s poslednym SDM na Filipinach v roku 1995, kde sa zucastnili 4000000 mladych zudi, by to bola mensia katastrofa.

…papez veril

V ten isty den poskytol Jan Pavol II. interview francuzskemu katolickemu denniku La Croix. Uviedol v nom: „Viem, ze cirkev vo Francuzsku, rovnako ako aj inde na Zapade, preziva upadok a pokles zaujmu o nabozenske a knazske povolania.“ A na to prorocky dodal: „No pocas niekozkych dni vam mladi zudia z piatich kontinentov daju vediet, co od vas ocakavaju!“Realita nakoniec prekonala aj ocakavania Sv. Otca. Ved z 1200000 zudi, ktori boli v nedezu dopoludnia na Longchampe, bola viac ako polovica z 3 krajin zapadnej (presnejsie juhozapadnej) Europy: zo Spanielska, z Talianska a z Francuzska.

Francuzi sa dobre pripravili

Podza udajov z francuzskej tlace hostitezska krajina zila pripravami na mladeznicke stretnutie uz niekozko tyzdnov vopred. Firma Sodexho, zabezpecujuca stravovanie mladych putnikov pocas pobytu v Parizi, pripravila vyse 500 ton zmrazenych a zahko upraviteznych jedal, 6 milionov flias vody, 4 miliony jogurtov a 5 milionov plastikovych priborov a papierovych tanierov. Organizatori pripravili 10000 automobilov na prepravu oficialnych ucastnikov, tisic prenosnych toaliet, desiatky vlakovych suprav, 1 500 lekarov a zachranarov. Pre knazov koncelebrujucich na bohosluzbach so Sv. Otcom bolo pripravenych 5500 ornatov podza navrhu modneho tvorcu J.–Ch. de Castelbajaca. S ucastou na jednotlivych podujatiach suhlasila tiez cela plejada hviezd soubiznisu.

Ornaty ako modny hit

Silny doraz na farby kladol francuzsky modny navrhar Jean-Charles de Castelbajac pri navrhovani omsovych ornatov pre papeza, stovky biskupov a knazov pri prilezitosti XII. SDM v Parizi. „Vytvaraju tanec farieb, dynamicku oslavu. To je rovnako posvatne ako popularne,“ popisoval navrhar svoje myslienkove pochody pri tvorbe liturgickych ruch.Jan Pavol II. si prvykrat obliekol ornat s mnohymi malymi farebnymi krizikmi na piatkovej omsi v katedrale Notre Dame. Biskupske rucha, ktore mali premieru na uvodnej sv. omsi pod Eiffelovkou v utorok vecer, sa vyznacovali piatimi sirokymi farebnymi pasmi znazornujucimi duhu a zaroven vsetkych 5 kontinentov. Omsove odevy vezkeho poctu knazov, len s jednym sirokym farebnym pasom, az v dave vytvorili ocakavany obraz obrovskej duhy, pripominajucej posolstvo mieru, ktore sprostredkuva cirkev. Harmonia papezskeho, biskupskych a knazskych ornatov naplno vynikla na nedeznej omsi na Longchampe.Styridsatsedemrocny katolik Castelbajac, ktory uz vyse 20 rokov posobi ako modny navrhar, vymyslel aj tricka a ciapky, ktore si kupovali statisice ucastnikov tohto mladeznickeho stretnutia. Boli vytvorene pouzitim farieb duhy a piatich svetadielov, aby zdoraznili jednotu vsetkych veriacich.„Spolupraca s Cirkvou ma oslobodzuje. Moju pracu uz dlhu dobu inspiruje viera a evanjelium,“ vyhlasil Castelbajac. Tato objednavka, ktoru so svojimi spolupracovnikmi rad prijal bez naroku na honorar, je vyvrcholenim jeho tvorby a o to sa roky usiloval.

Fiasko astrologov

Posledne roky sa v suvislosti s vekom a zdravotnym stavom Sv. Otca vytahuju rozne stare „zarucene“ proroctva, resp. nove vestby astrologov, tykajuce sa najma jeho smrti a jeho nastupcu. Jedno z nich udajne obsahovalo zaver, ze posledny papez v XX. storoci zomrie na uzemi Francuzska (zeby reminiscencie na Avignonske zajatie papezov?!). Neviem, nakozko im verila francuzska vlada, kazdopadne sa o bezpecnost Sv. Otca okrem vatikanskej ochranky staralo v Parizi 7000 policajtov a prakticky vsetky vysadkarske, protiteroristicke a pyrotechnicke jednotky vsetkych francuzskych bezpecnostnych rezortov. Papezovi sa vsak pocas celeho pobytu nic nestalo a v pohode sa vratil do Rima.O tyzden neskor nasla v Parizi smrt exmanzelka britskeho naslednika tronu, popularna 36–rocna lady Diana. Ziadne „proroctvo“, vestba, ci astrolog jej nic zle nepredpovedal...

Za dobrotu na zobrotu...

V sobotu si mladi prichadzajuci na Longchamp mohli precitat v specialnom 5–jazycnom vydani dennika La Croix, ktory kazdy den dostavali zadarmo, rozhovor so sefom organizacneho vyboru biskupom Dubostom. Vyplyvalo z neho, ze je vezmi sklamany pristupom mladych, ktori prisli do Pariza, vyuzivaju pohostinnost organizatorov (strava, ubytovanie, doprava), no odmietaju sa financne podiezat na nakladoch. Z polmiliona mladych, ktori vo stvrtok 21. 8. vitali papeza pod Eiffelovkou, zaplatilo iba 110000. A kedze bol poplatok dobrovozny, vacsina z nich zaplatila minimum – 2 franky. „Je mi zuto, ked vidim tych, co sa prihlasili vyskou svojho ucastnickeho poplatku k najchudobnejsim, ako si spokojne kupuju tricka ci Coca–Colu. Su tu cele narodne delegacie, ktore nezaplatili ani frank. Na naklady organizatorov prislo do Pariza aj 60000 mladych z najchudobnejsich krajin sveta. Pocitali sme, ze ti z bohatsich krajin vykryju aj ich ucast. Ziaz, mladym z tych bohatsich krajin nielenze chyba solidarnost s chudobnejsimi, ale nezaplatia ani za seba. Ak sa nam zbierkou na Longchampe nepodari prebudit vsetkych neplaticov, vyrobime si dlh, ktory budeme splacat dlhe roky.“Ziaz, predpoklady Michela Dubosta sa naplnili. Ako uviedol na tlacovej besede tesne po skonceni XII. SDM, zostal na pleciach francuzskej biskupskej konferencie dlh 30 milionov frankov, ktore mladi zudia nezaplatili za sluzby, ktore im organizatori poskytli. Tento dlh budu zrejme splacat aj v dalsom tisicroci.

-koniec-