Nad Longchampom sedi na vyvysenom podiu obleceny v ornate stary muz. Tazko sa pohybuje, trasu sa mu ruky, je zhrbeny, rozprava slabym hlasom preryvanym kaszom a ked obcas zdvihne oci od textu, ktory cita, vidime jeho zostarnutu meravu tvar... Je to papez Jan Pavol II.Stary a chory papez je pocas poslednych dvoch rokov jednou z najhorucejsich tem vo svetovych masmediach. Podza ich informacii sa zda, ze Cirkev je na tom tak ako papez: stara a chora. Mnohi liberalne orientovani teologovia iba tazko zakryvaju vrucne ocakavanie vozby noveho papeza. Mnohi ani nic nezakryvaju a verejne vyjadruju nadej na skory odchod Jana Pavla II. na vecnost. Novy papez podza nich konecne „otvori“ Cirkev svetu, zrusi celibat, povoli svatenie zien a zliberalizuje sexualnu moralku. Laici podpisujuci peticiu My sme Cirkev ocakavaju respektovanie svojich poziadaviek a nevedia sa dockat, kedy sa uz konecne stanu "oni Cirkvou". Tomuto vsetkemu stoji v ceste sucasna hlava Cirkvi. Prave svetove stretnutie mladeze so Svatym Otcom vo Francuzsku, v krajine zmietanej tazkou krizou viery, malo Sv. Otcovi jasne ukazat, ze mladi chcu nieco ine, nez co hlasa papez a ucitezsky urad Cirkvi. Poloprazdne sektory na hipodrome Longchamp (Francuzi ocakavali na tomto stretnuti sotva 300 000 mladych zudi) sa mali stat, obrazne povedane, jednym z poslednych klincov do papezovej rakvy. Pod podiom na Longchampe, pri nohach stareho papeza, hori pocas vecerneho obradu udezovania sviatosti krstu a birmovania 10 mladym zudom zo vsetkych 5 kontinentov viac ako milion sviecok. V rukach ich drzia mladi zudia, ktori spolu s katechumenmi obnovuju svoje krstne szuby. Szubuju vernost Cirkvi a Svatemu Otcovi. Vacsina z nich prisla z juhozapadnej Europy, zo Spanielska, Francuzska a najma Talianska.Co je to za divny fenomen, ktory doviedol jeden a stvrt miliona mladych z celeho sveta na stretnutie s tymto starym a chorym clovekom?! Na svete niet ziadnej pop hviezdy ani sportovca, ani nabozenskeho guru, a uz vobec nie politika, ktory by dokazal nieco podobne. A tito mladi sem prisli sami a dobrovozne, znasaju nepohodu a tlacenicu v sektoroch s trojnasobne preplnenou kapacitou. Prichod papeza ich elektrizuje a s typickym juzanskym temperamentom skanduju jeho meno, vyjadruju mu svoju lasku a doveru.Nocna vigilia sa skoncila. Papez sa otocil a odchadza. Zrazu urobi celom vzad a palickou, ktoru mu diskretne vsunul do ruk jeho sprievodca, zamava mladezi skandujucej jeho meno. Na tvari mu zaziari siroky a sibalsky usmev. V tejto chvili papez akoby omladol o 20 rokov. Zda sa, ze prave v tejto chvili si Svaty Otec uvedomil, ze buducnost Cirkvi je v dobrych rukach. A my mladi sme si uvedomili, ze Jan Pavol II. este ani zdaleka nepovedal posledne slovo. Preto dovidenia, Svaty Otce, v Rime v jubilejnom roku 2000.

Roman Tarina