Casopisov pre mladez existuje necakane vezky vyber. Pripomenme len niektore z nich ako napr. Bravo, BravoGirl, Divka, Pop Life a ceske Ja a Ty ci Cago belo atd. Viac ako nejaky mladeznicky styl ci vychovny ton odlisuje tieto casopisy vyber tem: pop-kultura a pop-partnerske vztahy. Ich uspech je dany tymto ramcom. Tym nechcem nijako znizovat redakcne usilie tvorcov spomenutych casopisov. Je obdivuhodne, kozko hviezd a hviezdiciek dokazu vtesnat na stranky Brava, ci kozko pozitivnych odporuceni sa objavi v Desateru silencu od Terezy Pergnerovej v casopise Cago belo. Tak ci tak, Bravo a spol. citaju zudia preto, aby vedeli, „o kom sa hovori“, „ako sa hovori“ a pripadne spravne opisovali „historky z postele“. Teda z dovodov navlas rovnakych ako zudia citaju vacsinu inych casopisov.

A co AD ci Skaut Junak?

Logicky vzate, casopisy ako AD, Skaut Junak alebo Nezbeda sa musia v tomto ringu stracat uz iba preto, ze vytahovat sa ich obsahom je nudne. Ich tvorcovia to vedia vezmi dobre, preto tak casto poukazuju na jedinu moznu alternativu: na cirost svojho obsahu. Obhajuju sa jedinecnostou posolstva periodika, ktore je nadmieru potrebne.Casopis cireho obsahu, aspon v beznom chapani, predstavuje skor revue, kde sefredaktor suhlasi so vsetkym a garantuje pravdivost kazdej vety. To nemozno dosiahnut inak ako pisanim o osvedcenom. Otazky, ktore sa vzpieraju hotovym odpovediam, treba pisat s bodkou miesto otaznika. Taka revue vsak tazko moze mat vyssi naklad nez jeden, dva tisice. Ak ostanu pri tejto vizii, maju tieto „listy gurua“ buducu cestu vytycenu... Bez vyraznej dotacie zaniknu.Zachranit vyssi naklad a pritom i tvar casopisu vsak znamena vzopriet sa jednosmernej koncepcii „vychovy cez media“ a odvazit sa i k mnohoznacnostiam vypovedi uverejnenych v dvoch odbornych stanoviskach, ktore nie su zlucitezne. Odvazit sa tapat pri formulovani sotva sa rodiacich otazok, verit, ze pravda sa svojim sposobom nachadza v dialogu mozno prave v casopise...Vo svojich dosledkoch vsak podobne uvahy spochybnuju celu kategoriu „casopisov pre mladez“ ako casopisov vychovne polopatistickych.

Su casopisy pre mladez vobec potrebne?

Asi kazda mlada generacia sa v labyrinte informacii orientuje lepsie nez ich otcovia. Trenovani skolskymi povinnostami ziadaju viac podrobnosti, presnejsie odovodnenia ako unaveni dospeli. Hzadanie zivotnych istot predchadzajuce fakty len posilnuje. Uz mnohokrat som sa presvedcil o neopravnenosti obav niektorych inak rozumnych osobnosti, ze AD zachadza do prilisnych podrobnosti. Naopak, okrajove fakty sa neskor casto stali temou studentskych diskusii.Podobne zistenia samozrejme kladu necakane naroky na redaktorov. Nejde o to utrusit nejaku tu „mudrost psikom“, je nevyhnutne vystavit sa nevyberanemu dialogu, tvorit rovnako kvalitne clanky, ake by obstali v narocnych nemladeznickych periodikach. Orieskom potom je zdovodnit mladym schopnym novinarom, ze maju pracovat v malom neperspektivnom casopise, hoci by sa urcite presadili v nejakom celorepublikovom mediu. Zdovodnuju to (mladi novinari, pozn. prekl.) jednoducho: ti, ktori citaju a su ochotni utracat za citanie, su tiez vo vezkej miere schopni desifrovat krestansky kontext clankov v normalnej tlaci.Iste na tom nieco bude. Uz preto, ze sa podobne uvahy ozyvaju opakovane uz od II. vatikanskeho koncilu a snad i predtym. V oboch pripadoch je vsak zaujimave pokusit sa sformulovat aspon niektore z otazok „mladej generacie“.

Co tych mladych vlastne boli?

Veza psychologov sa zhoduje v tom, ze dospievajucich chlapcov najviac trapi, ci sa dokazu presadit v zamestnani, dievcata sa obavaju, ci najdu niekoho, kto by ich mal rad a koho by mali rady ony. Uz na druhom mieste sa ale objavuje potreba vysporiadat sa so svetonazorovymi postojmi rodicov, pripadne najst svoju vlastnu cestu v spojeni s nejakym filozofickym ci nabozenskym smerom. Pripomenme, ze prave medzi patnastimi a sedemnastimi rokmi sa zvacsuje zaujem o krestanstvo natozko, ze je to ocividne i zo sociologickych studii. (Na dalsich miestach sa objavuje byvanie, skola, financne problemy atd.) Vsetky spomenute otazky vsak bytostne suvisia s medzizudskymi vztahmi. Casopisy mozu k rieseniu podobnych problemov prispiet iba druhotne, ako inspiracia ci na lepsiu orientaciu pre mladych i pre tych, co o nich maju zaujem. Nikdy vsak nenavrhnu najlepsiu alternativu riesenia ich vlastnych problemov, ani za nich nepreberu zodpovednost.Casopisy, a plati to i o mediach vseobecne, jednoducho nemozu zastupit vychovu ci formaciu v rodine, v skole, v partii, v cirkvi a v spolocnosti vobec. Mozu vsak napomoct zdravej sebavychove (v pripade casopisu pre mladez) zrozumiteznou reflexiou najroznejsich aspektov sveta, v ktorom sa citatelia pohybuju. V uvadzani mladych do sirsich suvislosti su naopak media, a predovsetkym tie tlacene, ktore mozu ist do vacsich podrobnosti, nezastupitezne.

Josef Beranek , sefredaktor ADPerspektivy, august 1997