| Zemetrasenie v Assisi poskodilo
baziliku sv. Frantiska
Jezcin podpisal zakon o vierovyznani MOSKVA (TASR) – Prezident Jezcin podpisal 26. septembral revidovanu verziu zakona o vierovyznani. Povodny navrh zakona, o ktorom sa americky senat a Vatikan vyjadrili s obavami, ze by mohol diskriminovat niektore nabozenske skupiny, prezident Jezcin v juli vetoval. Oproti povodnemu navrhu obsahuje novy navrh zrevidovanu preambulu, v ktorej sa okrem pravoslavneho vierovyznania ako sucasti historickeho dedicstva ruskeho naroda spominaju aj ostatne krestanske cirkvi, judaizmus, budhizmus a islam. Zakon vsak ani teraz nezarucuje rovnake prava a uplnu slobodu slova pre vsetkim cirkvam, ale iba yym, ktore posobia na ruskej pode minimalne 15 rokov. Katolicka a protestantske cirkvi vzhzadom na to, ze za sovietskej ery boli zakazane, nemozu tuto posobnost dokazat. Podza aktivistov za ochranu zudskych prav sa da zakon interpretovat aj ako zakaz vydavania nabozenskej literatury, zakladania skol a casopisov pre tie cirkvi, co spominanu podmienku nesplnaju. Stupenci zakona naopak argumentuju, ze jeho vyznam vidia najma v stazeni podmienok posobenia roznych druhov pochybnych siekt na ruskej pode. Talianski biskupi vstupuju do televizneho obchodu VATIKAN (TASR) – Talianski biskupi odsuhlasili navrh zalozenia katolickej televiznej stanice, vysielajucej cez satelit.Nova televizna stanica by mala pripravovat spravodajstvo v spolupraci s dennikom Avvenir, ktory je tiez riadeny tymito biskupmi. Biskupi vstupom do televizneho poza vytvaraju konkurenciu uz existujucej televiznej stanici TelePlace, ktora sa zameriava na evanjelizaciu a duchovne formovanie. TelePlace je sukromna stanica, ktora ziskava financne prostriedky od svojich divakov. Vezku sledovanost si ziskala hlavne vdaka neprerusovanym prenosom obradov z Vatikanu a papezskych audiencii.Pavol VI. uvazil svoju rezignaciu(CWN) – Pri konci svojho zivota, poznaceny vekom a slabostou, papez Pavol VI. vazne uvazoval o rezignacii. Uviedol to kardinal Paolo Dezza, byvaly papezov spovednik, v interviu pre Vatikanske radio. Kardinal tiez spomenul, ze Pavol VI. si uvedomoval, ze pre cirkev by to znamenalo traumu. Dodal, ze po dosiahnuti rozhodnutia nerezignovat, „sa modlil k Panovi, aby mu dal silu pracovat az do konca a skutocne pracoval ako papez az do svojej smrti." |
Zvyseny dopyt po pravnickej pomoci
v Irsku DUBLIN (CWN) – Irske nezavisle noviny z 23. septembra uviedli, ze pocet zudi na zozname cakajucich na bezplatnu pravnicku pomoc sa od februara 1997, kedy vstupil zakon o legalizacii rozvodu do platnosti, zdvojnasobil. V sucasnosti caka na rozvod priblizne 1000 zudi Prezentacia Katechizmu katolickej Cirkvi (VIS/TKKBS/CWN) – Svaty Otec schvalil a promulgoval nove vydanie Katechizmu katolickej Cirkvi 15. augusta apostolskym listom Laetaamur Magnopere. Novy katechizmus predstavil na slavnostnej ceremonii v Konzistornej sale v Castel Gandolfe. „Novy katechizmus musi byt lepsie a sirsie znamy, citany, sireny a predovsetkym sa musi stat dokladnym nastrojom kazdodennej prace v pastoracnej sluzbe a pri evanjelizacii,“ povedal Svaty Otec.Kardinal Joseph Ratzinger, prefekt Kongregacie pre nauku viery, 9. septembra pri predstaveni „Editio Typica“ – oficialnej latinskej verzie Katechizmu katolickej Cirkvi – povedal, ze nove vydanie Katechizmu zohzadnilo vyse 100 navrhov uprav z celeho sveta pocas poslednych 5 rokov, ktore Svaty Otec schvalil. Bol vytvoreny aj novy analyticky index Osservatore opat kritizuje ideu novej marianskej dogme (KP/TK KBS) – Vatikanske noviny L´Osserva-tore Romano opat ostro kritizovali snahy prichadzajuce z USA o vyhlasenie novej marianskej dogmy. Teolog Enrico dal Covolo vo svojom clanku dokazuje, ze navrhnuty novy titul pre Mariu – „Spoluvykupitezka“ nie je v sulade ani s ucenim Druheho vatikanskeho koncilu, ani s Katechizmom katolickej Cirkvi. Tento titul je zavadzajuci z toho dovodu, ze stavia Mariu terminologicky a teologicky na jednu rovinu s Kristom, jedinym Vykupitezom. V roku 2000 sa v Rime ocakava 21,2 milionov navstevnikov (VIS/TK KBS) – Arcibiskup Sergio Sebastiani, generalny sekretar vatikanskeho vyboru, sa zameral na vyznam prijatia a pohostinstva, nacrtol ciele Svatej stolice pri formulacii planov na privitanie putnikov a potom hovoril o dvoch zo zakladnych organizacnych organov, ktore tieto plany uskutocnia.V Rime a vo Vatikane sa v roku 2000 ocakava podza odhadu 21,2 milionov navstevnikov. Toto cislo predstavuje odhadovanych 45 000 navstevnikov denne, ako aj tych, ktori pridu specialne na podujatia Vezkeho jubilea. Slovenska put v nemeckom ElvangeneBonn/Elvangen (TASR) – V poradi uz 27. put Slovakov zijucich v Nemecku sa uskutocnila 27. septembra v nemeckom Elvangene. Tohtorocna put, ktoru pravidelne organizuje pater slovenskej katolickej misie v Mannheime Cyril Buran a knaz slovenskej katolickej misie v Mnichove Rudolf Maslak, bola venovana pamiatke slovanskych vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda. Eucharisticky kongres v Bologni Bologna (TASR/CWN) – Na omsi v talianskej Bologni, usporiadanej 28. septembra, za pritomnosti asi 200.000 veriacich, pri prilezitosti ukoncenia 23. talianskeho narodneho eucharistickeho kongresu, papez Jan Pavol II. prisne zhodnotil chyby, ale aj vyznam konciaceho sa 20. storocia. „Toto storocie obetovalo miliony zudskych zivotov v mene totalitnych a klamnych ideologii. V mene pseudoslobody nadalej likvidujeme zudske tvory, ktore su este nenarodene a nevinne,“ vyhlasil papez, zdorazniac „sialene vrazdenie" v nacistickych a sovietskych vyhladzovacich taboroch, ale tiez sirenie legalizacie interrupcie. „V mene blahobytu, ktory vsak nedodrzi svoj priszub stastia, si |
mnohi mysleli, ze je mozne zaobist sa
bez Boha,“ konstatoval Jan Pavol II. „Toto storocie – nase storocie – je
poznamenane temnymi miestami,“ dodal, „ale je tiez storocim, ktore si zachovalo
vieru aj vdaka sile svatosti.“ Papez celebroval omsu pod holym nebom na mieste,
kde sa vecer predtym uskutocnil rockovy koncert Boba Dylana, na ktorom sa zucastnilo
350.000 zudi - vratane Jana Pavla II. Na koniec koncertu, na ktorom nechybali mnohe
slavne talianske osobnosti, Jan Pavol II. na otazku z Dylanovej piesne Blowing in the
Wind (Unasany vetrom): „Kozko ciest musi clovek prejst, aby o sebe mohol
povedat, ze je clovekom?“, odpovedal: „Jedinu! Je len jedina cesta pre cloveka a
tou cestou je Kristus, ktory povedal ‚Ja som cesta‘. On je cestou k pravde a k
zivotu. Odpoved k otazke vasho zivota naozaj vanie vetrom, ale nie je to vietor,
ktory meni vsetko na nicotu, ale vietor, ktory vanie hlasom Ducha, hovoriaceho: Pod
!“ Bob Dylan s kovbojskym klobukom na hlave vyzeral mimoriadne koncentrovany a
starsie na svoj vek. Po tom, ako sa mu papez srdecne podakoval, spevak sa k nemu
priblizil a zdoveril sa mu s niecim, co nemal nikto pocut Brazilia – 80. zahranicna cesta Jana Pavla II Rio de Janeiro (TASR) – Svaty Otec bol 2.-5. oktobra na svojej uz tretej navsteve v Brazilii – krajine, kde zije najviac katolikov na svete (80% zo 160 milionov obyvatezov krajiny). Vacsina veriacich su vsak krestanmi len na oko. Podza najnovsich zisteni len 34 percent obyvatezov povazuje cirkevny sobas za dolezity. Asi 90 percent zudi sa vyslovilo za pouzivanie ochrannych prostriedkov pri sexualnom styku. Len nedavno bol prijaty zakon o interrupcii a sterilizacii. Stupencom tohto zakona nahrava zla socialna situacia a vezky pocet opustenych deti ulice vezkych brazilskych miest. Brazilske katolicke spolocenstva sa stale zmensuju a moc roznych siekt narasta. „Papez prichadza, aby ozivil katolicku vieru,“ napisali noviny Estado. Podnetom pre jeho navstevu bola 2. Svetova konferencia o rodine v Riu de Janeiro – a prave jednota rodiny je v Brazilii ohrozena. Po prilete do Brazilie 2. oktobra sa v dazsi den stretol Jan Pavol II. s brazilskym prezidentom Fernandom Cardosom. Medzi ustrednymi temami ich rozhovoru bola aj otazka potratov. V sobotu 4. oktobra sa Sv. Otec za pritomnosti zastupcov deti ulice, chudobnych stvrti a telesne postihnutych, zucastnil na bohosluzbe v katedrale Sao Sebastiao. Svaty Otec sa potom zastavil pred najvacsim vazenskym komplexom juhoamerickej krajiny, aby si vypocul spevacky zbor vaznov. Na vedenie zariadenia a dozorcov vaznice apeloval, aby sa zasluzili o co najlepsie zudske spolunazivanie odsudencov a vazili si dostojnost cloveka. V ten isty den vyzval pocas konferencie na boj proti sekularizacii rodiny. Vecer na zhromazdeni viac nez 100.000 zudi na futbalovom stadione Maracana v Rio de Janeiro nabadal zastupcov rimskokatolickej cirkvi, aby bojovali proti potratom, ktore nazval „neodpustiteznym zlocinom a hanbou prieciacou sa zudskosti“. Stvordnova navsteva Brazilie vyvrcholila v nedezu svatou omsou v parku Flamenco, na ktorej papez pred dvomi milionmi zudi oznacil interrupciu za „popravu“. Katolicki biskupi za silnejsiu pritomnost viery v EuropeCzestochowa (TASR) - Na prehlbenie duchovnej dimenzie zivota vsetkych krestanov 5. oktobra vyzvali katolicki biskupi zo zapadnej a vychodnej Europy v zaverecnom komunike 27. zasadania Rady europskej biskupskej konferencie, ktore sa konalo v pozskom putnickom meste Czestochowa.Pocas Svateho roka si musia zudia opat uvedomit, ze svet, ktory nie je otvoreny Bohu, je v konecnom dosledku ohrozeny aj vo svojej zudskosti. V sobotu sa kardinal Vlk vyslovil za blizsie kontakty s ruskou ortodoxnou cirkvou, biskupi vsak kritizovali novy rusky zakon o cirkvach, ktory povazuju za diskriminacny voci mensinovym nabozenstvam. Z agenturnych zdrojov pripravili K.Komendova a J.Soltes |
ASSISI, Taliansko (CWN) –
Dve zemetrasenia, ktore postihli Taliansko 26. septembra, sposobili smrt najmenej
jedenastich zudi, medzi nimi dvoch rehoznikov, a sposobili vazne skody na
bazilike sv. Frantiska v Assisi. Bazilika z 13. storocia, postavena na pocest
zakladateza radu, sv. Frantiska, sa stala medzinarodnym symbolom mieru a rozhovorov
medzi nabozenstvami po tom, co sa tam v rokoch 1986 a 1993 konali modlitbove
stretnutia viacerych vierovyznani, ktore usporiadal papez Jan Pavol II. Prve
zemetrasenie poskodilo strechu baziliky, druhe sposobilo pad fresiek od znameho
renesancneho majstra Giotta. Pad spominanych fresiek usmrtil dvoch rehoznikov,
ktori prisli skontrolovat vzniknute skody.Papez Gregor IX. polozil zakladny
kamen pre spodnu cast baziliky 17. jula 1228, dva dni po kanonizacii Frantiska.
Stavba bola dokoncena v priebehu dvoch rokov. Do nej potom preniesli pozostatky sv.
Frantiska a ulozili do hrobky. Vrchna cast bola dokoncena v roku 1253. Giottove
fresky, ktore zobrazuju zivot sv. Frantiska, boli poskodene aj zemetrasenim aj v
roku 1982.