FILMY   Carodejnice zo Salemu (The crucible)   Rezia: Nicholas Hytner. Film USA, 1996, 115 min.   Historicky film podza divadelnej hry Arthura Millera, americkeho dramatika, nositeza Nobelovej ceny a jedneho z manzelov Marylin Monroe. Nametom je pravdivy pribeh jedneho inkvizicneho procesu v anglikanskej obci Salem v state Masetchuses v 17. storoci. Prva vec, co zaujme divaka, je fakt, ze nielen katolici v Europe mali inkviziciu, ale aj anglikani v Amerike vesali za spojenectvo s diablom. To, k comu doslo v Saleme, by sa vsak v Europe tych cias stat nemohlo. Skupina „teenageriek“ sa rozhodne stravit noc tancom v lese a hranim sa na magicke obrady. Prekvapi ich vsak miestny pastor a najmladsie z deti od strachu strati rec a zmeravie. Dievcata su obvinene z carodejnictva, prizvani su „cirkevni experti“ a zastupca viceguvernera ako moc vykonna. Dievcata vyuziju situaciu a pod vedenim najprefikanejsej spomedzi nich ozutuju svoj skutok a zacnu zo spojenectva s diablom obvinovat inych. Najskor tych najslabsich a najbezbrannejsich, postupne vsak vsetkych, s ktorymi si chcu vyrovnat ucty. Cirkevna aj svetska moc im bezvyhradne veri, su akoby „svatice“. Staci jediny ich pohzad ci ukazanie prstom na niekoho a dotycny si moze byt isty trestom smrti. V mestecku a jeho okoli vypuka teror. Obetami sa stavaju aj najvazenejsi a najcharakternejsi obcania mesta. Na pozadi tohto pribehu sa odvija jeden manzelsky vztah. Prechadza mnohymi peripetiami, ale ani nevera, prenasledovanie, vaznenie, starost o deti, strach a falosne obvinenia nedokazu tento vztah nalomit. Vzajomna laska, cestnost a pravda su pre oboch manzelov hodnotami, za ktore sa oplati zomriet. Okrem tohoto silneho moralneho apelu sa film vyznacuje kvalitnym hereckym obsadenim – Daniel Day-Lewis v hlavnej muzskej ulohe a krasna Winona Ryder v jednej z najdiabolskejsich zenskych uloh v celej historii filmu. Film ma sice jednoduchy, ale strhujuco vyrozpravany dej, hlavne zasluhou scenara, ktory napisal sam uz 81-rocny Arthur Miller. Vobec nepokladam za nahodu, ze aj napriek hviezdnemu obsadeniu a Nobelovou cenou ozdobenemu scenaristovi sa film dostal do premierovych kin bez akejkozvek reklamy, zotrval v nich sotva dva tyzdne a v reprizovych kinach sa objavuje ako safran. Moralne hodnoty, ktore film propaguje, sa dnes zrejme nenosia. Preto, ak sa vam niekde postasti tento film uvidiet, nevahajte. Stoji skutocne za to.     Marvinova izba (Marvin`s room)   Rezia: Jerry Zaks. Film USA, 1996, 105 min.   Film rozprava pribeh dvoch sestier, ktore sa 20 rokov nevideli. Jedna z nich (Meryl Streep) je uplny sebec. Hzadi len na vlastny prospech a ani jej dve deti ju vezmi nezaujimaju. Starsi syn (Leonardo di Caprio) sa rozhodne ujst z domu a pritom ho podpali. Dostane sa do blazinca. Jeho matke to nie je nijako zvlast zuto. Medzitym starsej zo sestier (Diane Keaton), ktora cely svoj zivot zasvatila opatere choreho a nevladneho otca a mierne blaznivej tety, kvoli comu sa ani nevydala, zistuje lekar (Roberto de Niro) leukemiu. Pomohla by transplantacia kostnej drene. Darcom by mal byt niekto blizky, najlepsie pokrvny pribuzny. Mladsia sestra spolu s obidvoma synmi zamieri na Floridu. Ako dopadne stretnutie dvoch sestier, dvoch rozdielnych svetov a dvoch rozdielnych hodnotovych systemov? To vam vyrozprava tento film o hzadani zakladnych zudskych hodnot. Ziaz, o distribucii tohto filmu plati to iste co o predoslom. Ani Oscarmi ovencene trio – M. Streepova, R. de Niro (ten dokonca film aj spoluprodukoval) a D. Keaton, spolu s mladou vychadzajucou hviezdou L. di Capriom (zaziaril v hlavnej ulohe minulorocneho moderneho sfilmovania Romea a Julie) nedokazalo prerazit na platnach slovenskych kin. Kazdopadne sa ho oplati vidiet.Oba filmy priviezla na platna slovenskych kin ceska spolocnost BONTON Film. Vdaka za ne.   Ziara (The Shine)   Rezia: Scott Hicks. Film Australie a Vezkej Britanie, 1996, 105 min.   Zivotopisny pribeh australskeho klavirneho virtuoza Davida Helfgotta. Uz ako male dieta

vynikal ako genialny hudobnik. Otec, pre ktoreho je jeho syn naplnenim vlastnych nesplnenych tuzob, vsak vyvija na svoje deti neznesitezny tyransky tlak. David je hrackou v rukach svojho otca. Ako David dospieva, otvara sa mu moznost studovat na najlepsich zahranicnych skolach. Ale otec je proti. Napriek silnemu citovemu vydieraniu vsak David odide do Londyna. Vztahy s otcom su navzdy prerusene. Na svoj zaverecny koncert sa David rozhodne nastudovat 3. Rachmaninovov klavirny koncert – najtazsiu klavirnu skladbu, aka bola kedy napisana. A zaroven vezky sen jeho otca. Do studia tohto koncertu investuje vsetku svoju energiu. Zaverecne predvedenie je famozne, ale David sa po nom zruti. Konci na psychiatrii, uz nikdy nebude normalny. Zacina sa dalsia etapa jeho zivota. Nechape vezmi svoje okolie, zije vo svojom svete. Na jeho hudobnom talente sa nic nezmenilo. David vsak tuzi po zudoch. Hzada ich pritomnost. Postupne stretava zudi, ktori mu chcu pomoct. Zacina ako klavirista v nocnom klube, pomaly sa zapaja do okoliteho sveta, najde si manzelku a vdaka nej a priatezom sa opat vracia na koncertne podia. Nieje to americky film. Chybaju mu pateticke a dojimave sceny a vezky happy end. O to je vsak realnejsi. Vo filme znie originalna hudba nahrana Davidom Helfgottom. Davida vo filme stvarnuju 3 herci – ako dieta, dospievajuceho a dospeleho. Dospeleho Davida, psychicky rozorvaneho genia, stvarnil vyborny australsky divadelny herec Geoffrey Rush a hned svoju prvu vezku filmovu ulohu premenil na Oscara. Ziara je rozhodne najlepsim z tohtorocnych Oscarom ocenenych filmov a stoji za navstevu kina.Film distribuuje spolocnost INTERSONIC.   Labutia princezna   Kresleny film USA, 1996.   Rozpravky zudia obzubuju bez ohzadu na vek. A aj tento americky kresleny film, v ktorom krasny princ nakoniec oslobodi svoju nadhernu princeznu, zjavne inspirovany disneyovskym ponatim (mnoho piesni, chytzava hudba, zvieratka pomahajuce zudom a miestami blazniva animatorska show) pritahuje do kin nielen deti a ich rodicov, ale aj pariky kazdeho veku. V slovenskom dabingu sa v hlavnych ulohach princa a princeznej predstavia Berco Balogh a Darina Rolincova.   KNIHY   Robert Fulghum   Opravdova laska Vydavatezstvo Argo   Prava laska Vydavatezstvo Slovensky spisovatez   Kanihy Roberta Fulghuma zaznamenali v poslednych 3 rokoch v Cechach a na Slovensku vezky boom. Jeho poetika a hzadanie krasy zudskeho zivota v malickostiach a zivote vsedneho dna si nasli mnoho citatezov. Vo svojej 3. knihe Ach jo sa Fulghum len tak medzirecou zmienil, ze prosi vsetkych, co by sa chceli podelit so svojimi milostnymi minipribehmi, nech mu ich napisu. Odozva bola obrovska, a tak, R. Fulghum zostavil tuto knihu z pribehov o laske inych zudi. Zaber je siroky: od 7-rocneho dievcatka az po 80-rocnych dochodcov. Ked si ju precitate, zistite, ze ani ten Vas pribeh vobec nemusi byt taky obycajny ci banalny. A ked najdete v sebe dost odvahy, mozete ho poslat R. Fulghumovi, a mozno sa objavi v pripravovanom pokracovani tejto knihy. Vsetky zisky z jej predaja su urcene pre charitativnu organizaciu Habitat for Humanity, ktora sa snazi zabezpecit dostojne byvanie pre zudi z takmer 50 krajin sveta. Ide o prvu knihu Roberta Fulghuma, ktora sa objavila aj v slovencine.   Thomas Stearns Eliot   Vrazda v katedrale   Petrus, Bratislava 1997 Preklad Karol Strmen Ilustracie Marcela Loviskova   T. S. Eliot (1888–1965) basnik, dramatik a esejista, sa narodil a vyrastal v USA, ale neskor zil a pracoval v Anglicku. Prezil zivot plny trpkych ran v sukromnom zivote, ale aj vezkych a prekvapujucich uspechov v umeleckej oblasti. Tento znalec Danteho, greckej tragedie i orientalistiky sa skusal uchytit ako ucitez, ci uctovnik v banke. Odtiaz ho priatelia „vyslobodili“ a zohnali mu miesto vo vydavatezstve Faber and Gwyer,

kde mu neskor zacali vychadzat aj jeho vlastne diela (este doteraz v mnohonasobnych nakladoch vychadzaju). Nabozensky chladny Eliot roku 1925 konvertuje k anglokatolicizmu (r. 1927 prijima aj britske obcianstvo). Jeho svetonazor hlboko ovplyvnuje aj jeho dalsiu tvorbu, za ktoru dostava v roku 1948 Nobelovu cenu.Aj ked bol Eliot vyborny esejista, svetove uznanie dosiahol ako dramatik, a najma ako basnik. Z jeho basnickeho diela si zasluhuju najvacsiu pozornost tri diela: Pustatina (1921), Popolec (1930) a Styri kvarteta (1943). Pustatinu povazuju niektori kritici dosiaz za najvyznamnejsiu basen tohto storocia. Dielo plne skrytych citatov, narazok a tajomneho je hzadanim vychodiska z bezutesnosti doby a spolocnosti. Popolec ako aj z nazvu vyplyva, je viazany na liturgicky rok a svedci aj o vychodisku z bezutesnosti najdenom vo viere v Boha. Styri kvarteta – dielo zreleho Eliota rekapituluje v reflexii a meditacii predchadzajuci zivot. V slovenskom jazyku vysli zatiaz Pustatina a Styri kvarteta z dalsimi basnami v roku 1966 pod nazvom Pustatina. Popolec a vyber eseji o poezii sa chysta vydavatezstvo Petrus vydat v roku 1998.Na dalsie Eliotove dielo sme na Slovensku po Pustatine cakali celych 30 rokov, kym vysla jeho najslavnejsia hra Vrazda v katedrale vo vynikajucom preklade exiloveho basnika Karola Strmena. Dramu vo versoch autor napisal na objednavku Canterburskej katedraly. Hlavnym hrdinom je arcibiskup sv. Tomas Becket, ktory sa vracia domov do Anglicka z vyhnanstva a vie, ze ide pravdepodobne na smrt. Nechava ho zavrazdit vlastny kraz Henrich II., ktoremu sa Becket odmieta podriadit vo veciach, ktore sa priecia jeho viere. Hru prvykrat uviedli ochotnici v roku 1935 v Canterburskej katedrale na mieste, kde sv. Tomasa zavrazdili. Stava sa necakane uspesnou a doteraz je stale povazovana za svetovy klenot dramy a poezie.Slovenske vydanie doplnil prekladatez – vezky ctitez Eliota – Karol Strmen chronologickym prehzadom doby, v ktorej Becket zil (12. st.), a bravurnou esejou T. S. Eliot cize vykupovanie casu. Vydavatez vozne pridal ku knihe poviedku R. H. Bensona (1871-1914) Putujuci, ktora ma s dramou spolocnu osobu sv. Tomasa.Pre nas moze byt zaujimava skutocnost, ze pri svojej navsteve Vezkej Britanie sa Sv. Otec Jan Pavol II. prisiel pomodlit do katedraly k hrobu sv. Tomasa Becketa.   HUDBA   Kapucini & Stanley   Rozlucka   CD a MC, vydavatezstvo Cantate, 1997   Ked pred dvoma rokmi zacali na podiach gospelovych festivalov vystupovat spolocne Stanley s tromi bratmi kapucinmi, mnohi zbystrili pozornost. Dokazu najst spolocnu rec rehoznici so zovialnym a humorom iskriacim folkacom Stanleym?! Nielen ze to dokazali, ale spolu sa prepracovali na najvyssiu priecku slovenskej gospelovej muziky. Tato partia sa stala dokazom toho, ze humor a radost su zivou sozou skutocneho zivota podza viery. Kazdy zo stvorice priniesol do spolocneho diela nieco svojske. Ondrej vynikajuce sola na fukacej harmonike, spev a autorstvo vacsiny piesni, Michal svoje piesne o laske a zabavne kusky a la Mikele Spagettini, Felix svoj hlas a neopakovatezne konferencierske schopnosti a Stanley svoje folkove citenie, piesne plne humoru a uprimneho vztahu k Bohu a samozrejme vzdy nove a originalne vtipy. Dokazali obohatit jeden druheho a toto bohatstvo svojimi piesnami a vystupeniami rozdavat dalej. Tak ako tomu bolo na koncerte spojenom s krstom tohto noveho CD 27. 8. 97 v Bratislave. Maly „kulturacik“ na Nivach bol plny do posledneho miesta a pocas 3-hodinoveho koncertu v nom panovala vynikajuca atmosfera, ktora bola lepsia ako na Kelly Family ci Nedvedoch. Bol to rozhodne gospelovy koncert roka. Mimochodom: krstnym otcom CD sa stal generalny predstaveny kapucinov z Rima a jedno z triciek v tombole vyhral mlady Brazilcan. Zda sa, ze slava tohto kvarteta uz davno prekrocila hranice Slovenska. Novy album ma nazov Rozlucka. Hoci o tom na koncerte nepadlo ani slovo, faktom je, ze rehozne povolanie bratov kapucinov ich minimalne na rok rozfuka medzi Rim a Licartovce, iba Stanleyho manzelske povolanie ho ponecha doma v Bratislave. Pevne verim, ze sa o rok daju zase aspon na jeden koncert dokopy, no dovtedy nam neostava nic ine ako pocuvat ich CD ci MC.   -koniec-